Kauza rozhodnutia námestníka generálneho prokurátora vo veci Vladimír Pčolinský a jeho následné prepustenie z väzby vyvolala širokú a veľmi búrlivú verejnú diskusiu.
Táto však úplne zlyhala na odbornom poli. Rozhodnutie námestníka generálneho prokurátora a jeho obsah sú známe od konca augusta, pričom podľa tvrdenia obhajoby je v rozhodnutí konštatovaných 17 hrubých porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona.
Médiá informovali, že mala byť zverejnená právna analýza Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú mal TASR poskytnúť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel a podľa ktorej je dôvod domnievať sa, že Generálna prokuratúra prekročila v istých bodoch pri Pčolinskom svoje právomoci.
Napriek enormnej snahe sa autorovi tohto článku nepodarilo vypátrať zverejnenie právnej analýzy špeciálnej prokuratúry ani jej autorov. Text dokumentu, z ktorého následne celé pasáže citovali viaceré médiá, napokon našiel na webovom sídle scribd.com, podľa ktorého bol na túto stránku uložený denníkom SME.
Je možné sa iba nepriamo domnievať, že ide o text vydávaný za právnu analýzu Úradu špeciálnej prokuratúry. Bez ohľadu na veľké pochybnosti ohľadne autorstva právnej analýzy ju mnohé médiá prezentovali ako analýzu vypracovanú prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry.
Médiá práve v takomto citlivom prípade vôbec nepovažovali za potrebné deklarované zverejnenie právnej analýzy prepojiť s textom článku hypertextovým odkazom, čo je inak zaužívaná prax. Vzhľadom na uvedené je otázne, či spomínaná právna analýza vôbec bola zverejnená jej autormi a či jej autormi sú skutočne prokurátori Úradu špeciálne prokuratúry.
Aj napriek vyššie uvedeným nedostatkom autorstva a zverejnenia právnej analýzy je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu Generálnej prokuratúry v rozsahu 78 strán je svojim rozsahom sedem strán extrémne stručná.
Analýza pritom polemizuje iba s nepatrným množstvom argumentácie Generálnej prokuratúry ohľadne porušenia zákona v prípravnom konaní.
Toto aj média parafrázovali vyjadrením, že generálna prokuratúra mala v „istých bodoch“ prekročiť svoje právomoci. Ustanovenie skloňovaného paragrafu 363 Trestného poriadku však hovorí o tom, že akékoľvek (hoci aj jedno) porušenie zákona ukladá generálnemu prokurátorovi povinnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta.
V prípade Pčolinského bolo konštatovaných niekoľko desiatok porušení zákona, no právna analýza vydávaná za analýzu Úradu špeciálnej prokuratúry polemizuje len o ich nepatrnej časti. Vo zvyšku predkladá len veľmi všeobecné názory v zmysle, že generálny prokurátor nemá právomoc využívaním inštitútu paragrafu 363 suplovať činnosť súdu, že jeho použitie tesne pred skončením prípravného konania je unikátne a podobne.
Ak by sme teda námestníka Generálnej prokuratúry prirovnali k chlapcovi, ktorý verejne zakričal, že cisár je nahý, reakciu obsiahnutú v právnej analýze vydávanú za analýzu z pera špeciálnej prokuratúry, by sme mohli vyhodnotiť nasledovne.
Na verejnosti sa nepatrí kričať a už vôbec nie na cisára. Cisára môžu hodnotiť iba jeho cisárski radcovia, aj to nie verejne.
Chlapec by mal byť potrestaný, lebo jeho konanie nemá obdobu a je unikátne. Malo by sa zakázať na verejnosti deťom kričať, hoci doteraz to zakázané nemali. Navyše, cisár vôbec nebol nahý, niektorí sú presvedčení, že mal na hlave klobúk.
Tí, ktorí sú o tom presvedčení, by mali byť podľa poslov správ z prostredia cisára, ale nikto nevie, kto ním vlastne je. Osobu cisára si doplňte sami. Rovnako aj mená cisárskych radcov a poslov správ.
Matej Marhavý – advokát, zakladateľ Iniciatívy advokátov za právny štát a následne Občianskeho združenia za demokraciu a právny štát. Iniciatíve advokátov za právny štát vyjadrilo podporu 105 advokátov a celkový počet signatárov vrátane iných právnických profesií dosiahol počet 127.