Opozícia – je čas dospieť!

Rím a Londýn. Dve mestá, ktoré počas uplynulých dní vyslali dve rozdielne posolstvá. Jedno hovorí o vôli spoločne pokračovať v integrácii. To druhé je zase povzbudzujúcim signálom pre tých, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou demontáže EÚ. Z hľadiska záujmov občanov Slovenskej republiky považujem schválenie Rímskej deklarácie za veľmi dôležitý krok. Európska únia je jedinečným spoločenstvom, v ktorom sa môže, na báze spoločných hodnôt, naša krajina slobodne rozvíjať a smerovať k prosperite. Parametre našej ekonomiky, ktorej proexportný charakter ju priam predurčuje byť súčasťou nadnárodných spoločenstiev, nás zaväzujú k zodpovedným rozhodnutiam a k zodpovednej integračnej politike. Z hľadiska slovenských záujmov vítam, že na slávnostnom summite v Ríme 27 lídrov členských krajín Únie podpísalo spoločné vyhlásenie o ďalšom smerovaní spoločenstva.

Netajím, že ideme do veľmi zložitého obdobia. Politické zlyhanie elít a prípadný následný rozpad EÚ môžu mať negatívne následky pre vývoj v Európe. Malé krajiny by boli prvé, ktoré by takýto scenár ohrozil. Možnosti ďalšieho vývoja EÚ zahrnuté v Bielej knihe, o ktorých sa diskutovalo v rímskych kuloároch, sú pre slovenskú politickú scénu výzvou zjednotiť sa na zodpovednom postoji. Som presvedčený, že pre Slovensko a jeho občanov je priam existenčnou prioritou, aby sme boli v jadre európskej integrácie. Vnútropolitická stabilita, zodpovedná fiškálna politika, prijatie eura, vstup do Schengenu, dávajú nádej, že sa neocitneme mimo procesov. Navyše, prognóza NBS na nasledujúce obdobie je optimistická. Z hľadiska rastu HDP sa zaradíme medzi lídrov európskej ekonomiky, nezamestnanosť sa môže pohybovať na úrovni 6 percent, ekonomika vykazuje nebývalú dynamiku.

Z tohto dôvodu sú pre mňa znepokojujúce signály, ktoré v tejto téme vyslala opozícia. Slová jedného z jej lídrov Richarda Sulíka, ktorý odmieta účasť Slovenska v integračnom jadre, svedčia o mentálnej nedospelosti opozície. Predstavujú dobrodružné scenáre, rétorika podobná Farageovi možno slúži na pobavenie v diskusných reláciách nemeckých televízií, avšak je mimo ekonomických a politických záujmov slovenských občanov. Sulíkova myšlienka o odmietnutí eurofondov, ktorých čerpanie významne vplýva na rast ekonomiky, len ilustruje neznalosť reálií. Slovenská vláda v oblasti zahraničnopolitických výziev čelí zo strany opozície amaterizmu, snom a populizmu. Ukazuje sa, že medzi nimi nie je zásadný rozdiel. Prichádza však čas výziev. Je čas dospieť, páni!