Nechcel som už síce o Sulíkovi, ale nedá sa. Minulý týždeň odhlasoval Európsky parlament veľkou väčšinou bezvízový styk s Ukrajinou a jediným slovenským europoslancom, ktorý nehlasoval za, bol Richard Sulík. Ešte viac ako samotné hlasovanie ma zarazilo jeho zdôvodnenie. Podľa hovorkyne SaS „proti bezvízovému styku s Ukrajinou pán Sulík nič nemá, nepovažuje však za šťastné zavádzať ho práve v čase, keď v krajine prebiehajú občianske nepokoje, ktoré eskalujú až do otvorených konfliktov“.
Už tretí rok trávim na Ukrajine viac času ako na Slovensku. Aj preto si dovolím tvrdiť, že Sulíkove postoje (minulotýždňové hlasovanie bolo len jedným z mnohých dôkazov) voči Ukrajine sú absurdné, nepochopiteľné a neobhájiteľné bez ohľadu na to, akou optikou sa na problém pozeráme. Či ekonomickou, bezpečnostnou, humanitárnou, historickou, kultúrne civilizačnou alebo geopolitickou z jednej strany, alebo slovenskou, regionálnou, európskou či globálnou zo strany druhej. Dokonca si myslím, že Sulíkove postoje sú horšie a môžu byť potenciálne škodlivejšie ako Ficova ukrajinská dvojtvárnosť. Ficova rétorika voči Ukrajine je podobná ako Sulíkova, keď však dôjde na lámanie chleba, Fico sa správa zodpovedne (ako napokon dokazuje aj hlasovanie europoslancov Smeru o bezvízovom styku pre Ukrajinu). Teraz k situácii na Ukrajine. Nie je jednoduchá, pričom existujú dva hlavné zdroje problémov. Prvým je ťažké dedičstvo skorumpovaného, oligarchického režimu od nezávislosti v roku 1992, znásobené desaťročiami komunistických deformácií predtým. Druhým je ruská anexia Krymu a pokračujúca ruská agresia na východe Ukrajiny. S prvým zdrojom problémov sa Ukrajina počas posledných troch rokov úspešne, aj keď s ťažkosťami a pomaly vyrovnáva. Vďaka reformám ukrajinských vlád a pomoci a podpore západných spojencov. Strojca druhého zdroja problémov (Putinov režim) sa, naopak, snaží tento proces za každú cenu zvrátiť. A tá cena nie je malá. Ukrajina je prvou krajinou, kde kvôli európskej perspektíve zomierali a stále zomierajú ľudia. Na Majdane ich bolo viac ako 100, v ozbrojenom konflikte so separatistami podporovanými Ruskom zomrelo viac ako 10 000 ľudí, 1,7 milióna ušlo z vlastných domovov, ďalšie státisíce žijú na anektovanom území. Žiadne iné „občianske nepokoje“, ktoré by nesúviseli s ruskou agresiou, však na Ukrajine neexistujú.
Preto nepodporiť bezvízový styk, navyše s takým odôvodnením, aké Sulík použil, znamená len jedno – či sa mu to páči alebo nie, či si to uvedomuje alebo nie, dostal sa do pozície beznádejného Putinovho užitočného idiota.
Ivan MiklošPavol Funtál
StoryEditor