Sme v kríze. Tak ako európske spoločenstvo krajín, aj Slovensko čelí zložitej situácii, ktorá vyplýva z energetickej krízy, vojny na Ukrajine, embárg, z vysokej inflácie i z následkov doznievajúcej pandémie. Teraz nutne potrebujeme systémové riešenia. Ale vláda namiesto systému zasieva ďalší chaos. Vyhrávajú nárazové, nedotiahnuté opatrenia, medzistranícke hádky a egá. Víťazia populizmus a častá nekompetentnosť, a len veľmi málo záujmy krajiny a lepší život ľudí.
Sme v kríze. Ale našej krajine dnes chýba krízové riadenie a krízová komunikácia. Aj zo skúseností v teréne (napríklad pri celoplošnom testovaní, očkovaní, príchode utečencov z Ukrajiny, kde samosprávy zachraňovali štát) môžem povedať, že krízové riadenie potrebuje iný prístup, než aký zažívame dnes.
Slovensko teraz od vlády potrebuje tri zásadné kroky.
1. Urýchlene zriadiť krízový štáb pre energie, dodávky plynu, ropy a diverzifikáciu.
2. Krízový štáb by mal vypracovať krízový plán. Teda scenáre pre prípad náhleho odpojenia od ruských zdrojov i záväzný postup, ako do budúcnosti urýchlene diverzifikovať dodávky energonosičov na Slovensko. Vlády Roberta Fica sa takmer vôbec nesnažili znížiť našu závislosť od ruských energií. Terajšia vláda preto musí urobiť, čo sa dá, a to v otázke garancií solidarity zo strany EÚ, ako aj bilaterálnych zmlúv pre zabezpečenie aspoň krízových dodávok. Pri nedostatku energií totiž bude vnútrozemské Slovensko – na konci reťazca a pri svojej doterajšej odkázanosti – trpieť najviac.
3. Konečne už potrebujeme zákon o energetickej chudobe. Ten by určil jasné postupy, ako cez osobitnú pomoc systémovo, pružne a efektívne zmierňovať dosahy zdražovania na energeticky ohrozených obyvateľov. Inak je to neraz iba o náhodných riešeniach. Hovorím o tom opakovane od decembra.
Zriadiť krízový štáb, dať krízový plán a schváliť zákon o energetickej chudobe by nám pomohlo nabehnúť na systém. Bez neho riadenie krajiny v kríze vyzerá veľakrát ako beznádejné hľadanie čarovného prútika. Dnes však netreba čarovný prútik, ale zdravý rozum, poctivú robotu a skúsenosť odborníkov. A tiež nehádať sa a komunikovať – aj so samosprávami. Potom to zvládneme.
Ťažko robiť v prostredí, kde sa subsidiarita – teda snaha o rozhodovanie čím bližšie k ľuďom – považuje za zbytočné naťahovanie času. V prostredí, kde sa vážne rozhodnutia o vás prijímajú bez vás, lebo riadna komunikácia sa už nenosí. Zo samospráv však hlásime, že tento zápas o charakter štátu nemienime vzdať a za občana budeme bojovať do konca.
xxx
Dnes netreba čarovný prútik, ale zdravý rozum, poctivú robotu a skúsenosť odborníkov.