Vysoké ceny energií a ich hroziaci nedostatok dramaticky zvýšili potrebu riešiť energetickú bezpečnosť na úrovni krajín, firiem aj individuálnych domácností. Zvlášť na Slovensku, ktoré je nadpriemerne energeticky náročné a extrémne závislé od dovozu energetických zdrojov. Na jednotku ekonomického výkonu spotrebujeme takmer dvojnásobok hrubej energie ako priemer EÚ. Po Grécku, Cypre, Malte a Luxembursku dovážame najviac energie v Únii. Navyše, drvivá väčšina pochádza z Ruska.
Opatrenia sa u nás aj v EÚ doteraz sústredili na zlepšovanie energetickej efektívnosti cez úspory a podporu obnoviteľných zdrojov. Invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila, že tieto dva kľúčové piliere energetického plánu musia byť vybudované ešte rýchlejšie, ako sa lídri EÚ zaviazali pred necelým rokom v balíku Zelenej dohody Fit for 55. A pribudol k nim tretí pilier, urýchlené hľadanie nových dodávateľov energonosičov zo zahraničia s cieľom čo najskôr sa úplne odstrihnúť od tých ruských.
No energetický plán Slovenska je v porovnaní s tým úniovým nesmelý. Na nedávno dohodnuté sankcie ohľadne dovozu ruskej ropy si uplatňujeme výnimku. V plyne sme zatiaľ dohodli náhradné zdroje možno na jednu tretinu objemu dovozu z Ruska, zatiaľ čo EÚ by chcela ruské dodávky okresať do konca tohto roka o dve tretiny.
Aj v úsporách energie sú naše plány vysoko podpriemerné. Náš aktuálny plán počíta do roku 2030 s úsporou primárnej energie o 30,3 percenta, zatiaľ čo v rovnakom čase prijatý plán EÚ rátal s úsporou o 32,5 percenta. Tento cieľ EÚ bol medzičasom v rámci Fit for 55 zvýšený na 39 percent a kvôli vojne ešte o dodatočné 4 percentuálne body. Podľa starších odhadov Svetovej banky budeme mať problém splniť už aj náš pôvodný cieľ pre úspory energie, nieto ešte medzičasom zvýšené méty EÚ.
Pozitívnejším sa azda môže javiť pohľad na tretí pilier zlepšenia energetickej bezpečnosti, posun k zelenej, obnoviteľnej energii – minimálne súdiac podľa nárastu aktuálneho dopytu po týchto zdrojoch zo strany domácností či firemného sektora. Aj tu však optimizmus brzdí slovenská realita. Minulý týždeň zverejnená štúdia Inštitútu environmentálnej politiky odhadla potenciál pre podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe energií do roku 2030 u nás na 23 až 24 percent. To je viac ako aktuálne cielených 19,2 percenta do roku 2030. No žalostne málo v porovnaní s cieľom EÚ na úrovni 40 percent v rámci už schváleného klimatického zákona, nehovoriac o 45-percentnom podiele navrhnutom Komisiou minulý mesiac v stratégii na odstrihnutie Európy od dovozu ruských energií.