Existujú zločiny, ktoré nie je možné nikdy úplne odpustiť a na ktoré sa nikdy nesmie zabudnúť. Čas nezbavuje páchateľa povinnosti nahradiť škodu obeti. A to ani vtedy, ak sa zdá, že jeho zločin len ťažko vyčísliť.
Mám pocit, že obyvatelia nie všetkých západoeurópskych krajín plne chápu rozsah drámy, ktorou bola pre Poľsko druhá svetová vojna. Z pohľadu Západu sa na tento konflikt môžeme pozerať ako na sériu bitiek, presunov vojsk a rozhodnutí politikov. No pre nás je to predovšetkým reťazec zločinov, zverstiev a materiálnej skazy, ako aj neodvratne premárnených príležitostí na rozvoj.
Druhá svetová vojna bola od úplného začiatku chladnokrvne naplánovaným zločinom, ktorého cieľom bola fyzická likvidácia celých národov a zničenie celých štátov.
Samozrejme, vojna všade prináša smrť a deštrukčné ničenie. Vo východnej Európe však toto strašné obdobie vyzeralo stokrát horšie ako vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku či Dánsku. Hoci si to dnes už ťažko dokážu mnohí predstaviť, no pred tromi generáciami nacistické Nemecko upieralo Poliakom právo na život a považovalo nás...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.