Posledné roky viackrát preukázali, že samosprávy dokázali reagovať na krízovú situáciu adekvátnejšie než štát. Počas pandémie covidu alebo pri prvom nápore vojnových utečencov z Ukrajiny vedeli obyvateľom poskytnúť oporu a služby, ktorú v krízových situáciách potrebujú.
Ak dáme nabok chaos či nekompetentnosť, ktoré v týchto situáciách produkoval štát, má to aj svoju logiku: rozhoduje blízkosť pri ľuďoch, poznanie situácie v teréne a schopnosť flexibilne reagovať na meniace sa potreby ľudí. Iste nie je náhoda (a v Európe nič neobvyklé), že napríklad v Česku riadia krízové a mimoriadne situácie krajské štáby na čele s hejtmanom a sú im aj podriadené integrované záchranné zložky.
Strategický rozvoj územia? Neboli naplnené prísľuby o tom, že regióny si budú určovať svoje investičné priority (aj vyhlasovať jednotlivé výzvy). Na úroveň regiónov bol prenesený len zlomok z eurofondov (1,5 z celkových 12 miliárd eur z budúceho programového obdobia). Najdôležitejšiu rozvojovú agendu dnes rieši ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na centrálnej úrovni. My „dole“ sme závislí od schopnosti vyhlasovať výzvy a spracúvať žiadosti tam „hore“, čo proces chronicky predlžuje. Projektové zámery si medzi sebou prehadzujú jednotlivé útvary ministerstiev aj mesiace, aby prišli na to, čo nám bolo jasné od začiatku.
Napríklad v Poľsku si vojvodstvá samostatne určujú priority, vypisujú vlastné výzvy a regionálny ekonomický rozvoj je riešený na regionálnej úrovni. Výsledok vidno voľným okom. Poľsko nás v regionálnom rozvoji za posledné dekády predbehlo a u nás sa rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska len prehlbujú.
Nedotiahnutá zostala decentralizácia v oblastiach bežného každodenného života ľudí. Časť stredných škôl je zriaďovaná krajmi, iná časť štátom a riadená cez okresné úrady. Som pripravený vypísať veľkú odmenu každému, kto verejnosti vysvetlí, prečo Gymnázium Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici zriaďuje VÚC, ale Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského tamže riadi školský odbor na okresnom úrade.
Samosprávny kraj je zodpovedný za rozsah, štruktúru a špecializáciu školskej siete na svojom území. Ale ministerstvo školstva veselo (a nezriedka) rozdáva výnimky. A tak sa stáva (a nezriedka), že krehkú sieť škôl v odľahlom regióne ohrozí takáto „výnimka“ na vznik súkromného gymnázia, akurát v prostredí, kde počet študentov ledva stačí na vyžitie už existujúcich škôl.
Alebo verejná doprava. Kraj dostal do vienka autobusovú dopravu, štát riadi železničnú dopravu. Dohodnúť sa so štátom na integrovanom harmonograme cestovných poriadkov, aby autobusy nejazdili súbežne s vlakmi na rovnakých trasách, je sizyfovská úloha. Aj najnovší plán dopravnej obslužnosti železníc bol vypracovaný v uzatvorených kanceláriách v Bratislave, bez akýchkoľvek pripomienok krajov. A do toho zasiahnu experti z Útvaru hodnoty za peniaze. Lebo v Exceli im vyšlo, že menej ľudí menej jazdí. Logicky. Tak škrtnú.
Na západnom Slovensku linky pribúdajú, na strednom a východnom ubúdajú. Ak by takto o regionálnom rozvoji uvažovali naši predkovia za prvej republiky, nikdy by nepostavili rozsiahlu železničnú sieť po celej republike, ktorá postupne doniesla ekonomický rozvoj do jednotlivých regiónov. Mimochodom, v Českej republike sú to kraje, kto objednáva regionálnu vlakovú aj autobusovú dopravu. Lebo to tak dáva zmysel.
Slovensko je jedným z najviac centralizovaných štátu v EÚ. Zasekol sa presun kompetencií z centrálnej úrovne na úroveň regionálnu a miestnu. Dosahové štúdie vypočítali, že hospodárstvo centralizovaných štátov oproti decentralizovaným prichádza o dve až tri percentá HDP ročne. Upratať kompetencie medzi štátom, regiónmi a mestami nie je o peniazoch, ale o drobnej usilovnej politickej práci, na ktorú tu nie sme zvyknutí. Ale práve tá by priniesla lepšie služby a obrovský úžitok pre lepšiu kvalitu života ľudí na celom Slovensku.
Autor je súčasný podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja a nezávislý kandidát na predsedu.