Po takmer dvadsiatich rokoch od rozdelenia kompetencií a zmeny spôsobu financovania miest a obcí sa potreba posilniť postavenie miest zintenzívňuje. Nutnosť modifikovať spravovanie štátu v kontexte postavenia a právomocí miest a obcí vyplýva zo zmenených rámcových podmienok súvisiacich s demografickým vývojom, rozvojom technológií či s klimatickými zmenami. Tlak na nevyhnutnosť zmeny zintenzívnili aj posledné udalosti v podobe pandémie, inflácie, energetickej krízy či vojnového konfliktu na Ukrajine.
Krajské mestá nemajú v prípade zmeny financovania problém prevziať na seba takmer všetky úlohy, ktoré dnes plnia vyššie územné celky. Výhodou by bolo odstránenie zbytočných duplicít a jasné definovanie výkonu funkcií krajských miest, pričom naši obyvatelia by mali jasno v tom, kto je na úrovni mesta za čo zodpovedný.
V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že zmena je potrebná aj bez presunu kompetencií. Podobne ako ostatné mestá, aj Banská Bystrica je výrazne podfinancovaná. Nedokážeme paralelne prevádzkovať všetky služby tak, ako to potrebujú občania. V Banskej Bystrici to pociťujeme predovšetkým v oblasti školstva, dopravy, ciest či v oblasti sociálnych služieb, ktoré je potrebné z roka na rok financovať väčším objemom peňazí.
Podielové dane nie sú postačujúce na financovanie čoraz drahšej základnej prevádzky. Rastúce mzdy, energie a inflácia nás nútia dofinancovať ešte aj prenesené kompetencie objednané zo štátu. Samosprávy zvažujú zvyšovanie poplatkov za poskytnuté služby, čo napríklad v oblasti sociálnych služieb nie je pre Banskú Bystricu cesta k reálnemu príjmu, ale skôr k zvyšovaniu pohľadávok mesta, a to pre nízke dôchodky našich klientov. Nie je v našich silách odstraňovať problémy, ktoré sme zdedili od štátu. Investičný dlh v Banskej Bystrici je obrovský, v čoraz väčšej miere na nás dolieha nutnosť riešiť zo svojich rezerv havarijné stavy majetku mesta, do ktorého nebolo podstatnejšie investované minimálne 30 rokov.
Ide o potrebu rekonštruovať cesty a komunikácie, revitalizovať budovy v zlom stave či riešiť problémy s nevysporiadanými nehnuteľnosťami a zároveň nevyhnutnosť budovať novú infraštruktúru. Navyše, mnohé zákony nám ako mestám uberajú aj z toho mála, čo máme. Niektoré z týchto zákonov boli schválené predčasne, bez zváženia našich pripomienok.
Problematika dotácií samospráv do športu, kultúry či cestovného ruchu je samostatnou témou. Dosahy nedostatku prostriedkov zo štátu sme zmierňovali dotačnou schémou z rozpočtu nášho mesta, čo nepovažujeme za udržateľné, pokiaľ bude nepriaznivá situácia pokračovať.
V zásade nie sú potrebné iba nové zdroje, je potrebné lepšie nastaviť aj tok tých existujúcich. Navrhujeme napríklad ponechať daň z príjmu fyzických osôb v plnej výške mestám, pričom vyššie územné celky by sa financovali z iných zdrojov. Ambíciou je zmeniť spôsob prerozdeľovania tejto dane z príjmu tak, aby zostalo viac zdrojov v meste, v ktorom zamestnanec či živnostník býva alebo pracuje a ktoré mu poskytuje služby. Je možné zmeniť spôsob určovania základu dane z nehnuteľností, upraviť daň z ubytovania, upraviť poplatok za rozvoj, zaviesť napríklad daň z reklamy, zvážiť návrat dane z motorových vozidiel na miestnu úroveň. V zásade ide o zvýšenie celkového objemu financií a zvýšenie vlastných príjmov.
Som presvedčený, že vláda by mala zvoliť systémový prístup s cieľom odstraňovať regionálne rozdiely formou finančného vyrovnávania, na ktorom sa bude podieľať solidárnym spôsobom samospráva, ale aj štátny rozpočet. Rovnako dôležité je vytvoriť modernizačný a rozvojový fond alebo fond na výstavbu a rekonštrukciu komunikácií, aby sme z neho mohli podľa potreby a možností získavať zdroje priebežne a neboli sme odkázaní na výzvy v rámci eurofondov či plánu obnovy.
Autor je súčasný primátor Banskej Bystrice, opätovne kandiduje ako nezávislý.