Vo vyspelých krajinách funguje systém decentralizácie, keďže regióny dokážu niektoré služby poskytovať občanom efektívnejšie ako štát. Napríklad v susednej Českej republike fungujú okresné úrady pod krajmi, rovnako župy majú na starosti aj cesty prvej triedy a regionálne železnice. Samosprávy poznajú potreby svojich obyvateľov, v mnohých prípadoch vedia reagovať rýchlejšie a efektívnejšie. Na Slovensku ostal proces decentralizácie po vzniku samosprávnych krajov na polceste, niektoré kompetencie prešli na župy a niektoré si nechal štát. Aj preto sú mnohé procesy zdĺhavé alebo nefungujú dobre.
Najväčšiu medzeru vidím v prípade využívania prostriedkov z Európskej únie. Za sedem rokov v programovom období 2014 – 2020 Slovensko nevyužilo ani 50 percent peňazí dostupných z eurofondov. Pre neschopnosť vyčerpať všetky prostriedky z fondov EÚ sme prišli o 548 miliónov eur. Z môjho pohľadu je to dostatočný dôvod na zmenu kompetencií a efektívnejšie nastavenie prerozdeľovania týchto finančných prostriedkov. Ak by mali kraje posilnené právomoci, rozhodovanie o projektoch pre regióny financovaných z fondov by bolo rýchlejšie a v konečnom dôsledku efektívnejšie. Napríklad v susednej Poľskej republike cez vojvodstvá (v našom prípade kraje) tečie až 50 percent eurofondov.
Kraje opakovane dokazujú, že vedia čerpať európske peniaze na rozvoj regiónov. Napríklad Košický samosprávny kraj dosiahol v roku 2020 najvyššie čerpanie z Integrovaného regionálneho operačného programu spomedzi všetkých žúp. Oproti plánu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý bol riadiacim orgánom pre IROP, sme v KSK z IROP čerpali o takmer sto percent viac oproti plánu. To sú čísla, ktoré nepustia – ak je čerpanie eurofondov decentralizované na úroveň krajov, k občanom sa tieto peniaze dostanú omnoho rýchlejšie.
V Košickom kraji sa miera nezamestnanosti aktuálne pohybuje približne na úrovni deviatich percent, čo je jedna z najvyšších nezamestnaností v rámci Slovenska. Kraj sa na tvorbe HDP podieľa iba necelými 12 percentami. Tiež sa tu nachádza až šesť z 20 najmenej rozvinutých okresov. Je teda jasné, že potrebujeme znížiť regionálne rozdiely oproti západu. Pomôcť by tomu mohla zmena systému financovania samospráv, konkrétne zavedenie daňového mixu.
Rozpočet krajov tvoria podielové dane fyzických osôb, pričom pri ich prerozdelení nerozhoduje miera nezamestnanosti v danom regióne či výška HDP. Tieto parametre sú však už dnes čiastočne zohľadňované napríklad pri prerozdeľovaní eurofondov (10 percent), ktoré budú takýmto spôsobom prerozdelené medzi jednotlivé kraje na realizáciu Integrovaných územných stratégií. Potrebovali by sme, aby o rozdeľovaní všetkých eurofondov rozhodovali objektívne ukazovatele, ako sú nezamestnanosť, výška HDP a podobne, čo by pomohlo, aby zaostávajúce regióny Košického, Prešovského a Banskobystrického dobehli tie bohatšie. Je nemysliteľné, aby od vstupu Slovenska do Európskej únie končilo na západnom Slovensku o 40 percent viac eurofondov ako na východnom Slovensku.
Ak by menej rozvinuté regióny, respektíve kraje, v ktorých sa nachádzajú, dostali takúto „rozvojovú sumu“ navyše, dokázali by to využiť na zlepšenie svojej lokálnej ekonomiky aj na zvýšenie životnej úrovne. To by pomohlo zastaviť aj odlev mozgov či vyľudňovanie regiónov. Takáto debata o zmene financovania samospráv sa však ešte nezačala, hoci to má vláda vo svojom programovom vyhlásení, no robí presný opak a skôr samosprávam rozpočty škrtá.