Ako pravičiar si myslím, že čím viac kompetencií bude bližšie k obyvateľom mesta, tým to pre nich bude lepšie. Preto hlavná deliaca línia by mala byť, či daná kompetencia má celomestský charakter – kde vidím hlavne dopravu, infraštruktúru, parkovaciu politiku, alebo či ma lokálny charakter, teda školstvo, sociálne služby, prípadne miestna zeleň. Z tohto hľadiska by som pristúpil k rozdeleniu nielen kompetencií, ale aj majetku a finančného zabezpečenia kompetencií. Výsledkom by bolo, že by sa Bratislava decentralizovala, a teda mestské časti by vykonávali viac kompetencií a majetkovo aj finančne by boli silnejšie. Navyše obyvatelia musia jasne vedieť, kto je správca ktorého majetku, ciest či zelene, a preto je nutné urobiť v kompetenciách poriadok.
Zároveň by som dbal na to, aby sa eliminovali duplicity, kde aj mestská časť a aj magistrát na tú istú službu vynakladajú verejné prostriedky, teda si na tom istom území konkurujú. To nedáva zmysel a je nutné aj tu hľadať kompromisy, aby sa tieto duplicity eliminovali. O tom je môj plán A.
Zároveň netreba zabúdať, že mesto je prepojené s VÚC, je hlavným mestom, preto musí primátor aktívne využívať svoje zákonné postavenie, presadzovať záujmy Bratislavy aj na pôde vlády, čo dodnes primátori veľmi nevyužívali.
Nové zdroje financovania by som určite nehľadal vo zvyšovaní miestnych daní, kde sa zaväzujem miestne dane nezvyšovať. Treba hľadať úspory aj vo výdavkoch magistrátu, kde sa dajú nájsť aj vo výške 20 až 25 mil. eur ročne. Zároveň základ by mala byť riadne vykonaná reforma verejnej správy spolu aj s financovaním obcí. Určite by dávalo zmysel, aby mali príjem obce aj z dane z minerálnych olejov, prípadne z motorových vozidiel, ktorá by bola určená práve na rozvoj infraštruktúry, cestnej či inej. Zároveň by z týchto dodatočných zdrojov mohli mestá financovať aj rozvoj MHD. Primátor celkovo musí mať holistický, ucelený pohľad na fungovanie hlavného mesta v rámci Slovenska a ten presadzovať. Bohužiaľ, mnohí primátori a aj súčasný primátor sa zamerali na úzke témy a tie priorizovali. Pre mňa je sklamaním, že z plánu B niektoré témy primátor ani neotvoril, mnohé realizoval iba čiastočne, ale hlavne sa sústredil extenzívne na verejný priestor, čo je iba jedna časť celku. Navyše riešenia sú luxusné a často samotný magistrát priznáva, že na realizáciu architektonických súťaží ani nemá zdroje.
Čo sa týka zadlženia mesta, vidím priestor osloviť kapitálové trhy, prípadne by mesto mohlo vydať komunálny dlhopis a ideálne ako „retail emisiu“, aby ju mohli kúpiť obyvatelia Bratislavy. Tým by sa zabezpečilo, že úrokové náklady mesta by sa stali príjmom obyvateľov, a teda by mali záujem na vyššej finančnej kontrole mesta a transparentnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
Celkovo nie sú na Slovensku obcami využívané nástroje kapitálového trhu, a teda aj toto znižuje kontrolu nad verejnými financiami. Máme tu dôchodkové fondy, ktoré by určite za zákonných podmienok boli ochotné investovať do komunálnych obligácií a možno aj do účastí mestských podnikov. Samozrejme, na to by mesto muselo mať investičný rating a zároveň dlhodobú finančnú disciplínu.
Celkovo keď to zhrniem, je možné diverzifikovať príjmy mesta rozumnou reformou financovania miestnej samosprávy. Rovnako je možné diverzifikovať aj kreditorov mesta a prepojiť tak priamo obyvateľov Bratislavy s mestom alebo sporiteľov v dôchodkových fondoch. Zároveň akékoľvek úvahy by nemali ísť na úkor peňaženiek občanov, už aj tak platíme vysoké dane, skôr by politiky tak štátne, ako aj obecné mali viesť k prerozdeleniu existujúcich príjmov štátnej a verejnej správy, v prospech obyvateľov miest a obcí. Decentralizácia by mala byť mottom budúcnosti, čakajú nás ťažké časy a je nutné, aby sa každý naučil hospodáriť s tým, čo má, a teda aj štát a verejná správa by mali nájsť kompromisy, rovnako ako ich budem ja hľadať medzi mestom a mestskými časťami.
Martin Mlýnek, kandiduje za bratislavského župana za OKS, NOVA, OĽaNO, Zmena zdola a DÚS.