Vysoký ekonomický rast je možný. Vláda však musí realizovať systematickú politiku na jeho podporu. To je jedna z hlavných lekcií z doterajšej existencie samostatného Slovenska, ktorého 30. výročie si v týchto dňoch pripomíname. Jeho vzniku predchádzali zložité diskusie aj v ekonomickej oblasti. S odstupom času je dobré pripomínať si aj príčiny narastajúceho napätia medzi vtedajšími politickými reprezentáciami Slovákov a Čechov.
Ich podstatu vystihovali dve kľúčové slová. Zo slovenskej strany to bol „pragocentrizmus“, kritika rozhodovania o dôležitých ekonomických otázkach z jedného centra. Z českej strany zasa zľudovel výraz „peňazovod“, ktorý bol kritikou prerozdeľovania v rámci vtedajšej federácie v prospech Slovenska. Tieto spory by možno trvali dodnes. Vznik samostatného Slovenska ich však ukončil. Navyše, dal nám slobodu vlastného rozhodovania o našich záležitostiach. Ako sme s touto slobodou naložili? Počas troch dekád sme zažili rôzne vzostupy i pády.
V prvých rokoch samostatnej existencie dominovala snaha o politickú a ekonomickú transformáciu. Vlády Vladimíra Mečiara experimentovali s takzvanou slovenskou cestou a my sme začali zaostávať za susednými krajinami. Potom sme prežili vynechanie Slovenska zo všetkých integračných procesov, následné dobiehanie ostatných kandidátov a náš úspešný vstup do NATO, OECD a do Európskej únie. Posledným veľkým cieľom bolo ešte prijatie eura.
Od roku 2009 však taký veľký cieľ v politike absentuje. Uspokojili sme sa len s tým, že sme. Avšak len existovať nestačí. Najnovší prieskum ukázal, že až 58 percent ľudí nevie, kedy presne vzniklo samostatné Slovensko. Ľuďom nestačí len hovoriť, že majú byť na Slovensko hrdí, musia na to mať aj dostatočne silné dôvody.
Je preto najvyšší čas opäť nájsť cieľ, ktorý bude natoľko zmysluplný, že mu podriadime všetko, čo robíme. Na jeho nájdenie nám stačí pohľad na uplynulých 30 rokov. Počas nich sme totiž najprv začali dobiehať Česko a krajiny západnej Európy. Potom sa však nožnice medzi nami, Čechmi a priemerom EÚ opäť začali otvárať.
Aby Slováci mohli byť na svoju krajinu hrdí, pretože je úspešná a dobre sa v nej žije, potrebujeme znovu začať dobiehať vyspelé európske krajiny. A aby sme ich mohli dobiehať, potrebujeme rýchlejšie rásť. Vyšší ekonomický rast budeme mať len vtedy, keď budeme mať rozumnejší mix ekonomickej a sociálnej politiky a lepšie podnikateľské prostredie než oni. Zatiaľ sa nám to nedarí. Prvým krokom k tomu cieľu je, aby sa politický súboj namiesto prerozdeľovania sústredil na politiku tvorby bohatstva.