Slovensko patrí medzi európske krajiny s najvyšším počtom hospitalizácií, ktorým sa dalo predísť lepšou ambulantnou liečbou. Aj v tomto prípade platí, že kľúčové je správne nastavenie motivácie tých, ktorí vedia spomaliť, respektíve zastaviť zhoršovanie zdravotného stavu pacienta.
Teda lekárov motivovať, aby sa dôkladnejšie venovali prevencii, liečbe a sledovaniu chronických pacientov. Pacientov motivovať, aby poctivejšie dodržiavali odporúčania lekárov a celú liečbu. A zdravotnú poisťovňu motivovať, aby pre to všetko vytvorila vhodné podmienky. Lenže Slovensko je také Kocúrkovo. Namiesto pomoci štát často pomýlenou legislatívou zahatáva cestu k zlepšeniu zdravia svojich obyvateľov. Aktuálne je tou bariérou aj nastavenie prerozdeľovacieho mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami.
Veľmi zjednodušene povedané, nastavením podmienok regulátor určuje, že poisťovňa, ktorej poistenci sú častejšie hospitalizovaní, dostane viac peňazí. A tie jej zaplatí tá poisťovňa, ktorej poistenci sú hospitalizovaní menej. Je to pre ňu kompenzácia, aby nedoplácala na to, že jej poistenci trpia vážnejšími chorobami. To je v poriadku. Čo už v poriadku nie je, je zaradenie aj takých ochorení, ktorým sa dalo predísť správnou ambulantnou liečbou.
Takéto nastavenie vôbec nemotivuje poisťovňu, aby spolu s lekármi pomáhala pacientom vyliečiť sa čo najskôr. Naopak – výhodnejšie pre ňu je, keď sa na svojich poistencov „vykašle“, lebo čím horšie im bude, tým viac peňazí za nich dostane. Znie vám to bizarne? Lenže taká je naša realita. Poisťovňa, ktorá motivuje lekárov liečiť lepšie, je za svoj proaktívny prístup potrestaná tým, že musí odviesť peniaze konkurenčnej poisťovni, ktorá svojich poistencov ľahostajne nechá dospieť do neskorých štádií vážnych chorôb.
Krásnym príkladom je diabetes. Keď skončí človek v nemocnici s komplikáciou diabetu, dá sa to považovať za zlyhanie ambulantnej sféry. Avšak podľa nového nastavenia prerozdeľovacieho mechanizmu dostane poisťovňa viac peňazí práve za to, že jej poistenec s cukrovkou skončí v nemocnici.
Čo sa dá odliečiť v ambulancii, treba odliečiť v ambulacii. Je to lacnejšie, rýchlejšie, pre pacienta prakticky s minimálnym zásahom do bežného života. Liečba diabetu v nemocnici znamená de facto zlyhanie ambulantnej sféry. Na Slovensku však opäť ideme proti prúdu a prerozdelením „odmeňujeme“ poisťovňu za to, že jej poistenec skončí v nemocnici. Môžete hádať ktorú. A jej straty sa aj tak zvyšujú a opäť sa šepká o ďalšej špeciálnej finančnej injekcii na ich vykrytie.