V posledných rokoch nastali na trhu práce výrazné zmeny. Ľudia chcú a môžu oveľa častejšie pracovať z domu a spoločnosti sa im snažia vyhovieť. Niektoré štúdie ukazujú, že štvordňový pracovný týždeň je z hľadiska produktivity a celkového prínosu pre spoločnosti lepší ako päťdňový. O skutočnej revolúcii však vraj uvažujú futbalové tímy v USA.
Dokonca aj nefutbalové médiá si všímajú, že Messi pravdepodobne zmení klub. Údajne sa oňho zaujímajú aj v USA. Tam, kde sa futbal ani nenazýva futbalom a určite nepatrí medzi najpopulárnejšie športy. Aj napriek tomu prišli s revolučným nápadom: Aby sa Messi dostal do súťaže, jeho plat by financoval nielen klub, za ktorý by hral. Ale aj iné kluby. Motivácia je celkom zrejmá – každý predpokladá, že prítomnosť futbalistu by v konečnom dôsledku pomohla celému odvetviu.
Opísaná koncepcia je zaujímavá. Hoci dáva zmysel, pravdepodobne by vznikali situácie, keď by klub, ktorému futbalista strelí na ihrisku niekoľko gólov a zabezpečí porážku, následne poslal peniaze na jeho zaplatenie. Vznikla by tak úplne nová téma.
Napríklad: je pre konkurenčné kluby lepšie, ak proti nim Messi exceluje (a ony prehrajú), alebo ak nepodá dobrý výkon a vyhrajú (ale celková atraktivita ligy klesne). Na podnikovej úrovni by to bolo niečo podobné, ako keby spoločnosti Ford, GM, VW, Toyota a ďalšie prispievali Muskovi na odmeny za prácu v spoločnosti Tesla. Aby podporili „ligu“ elektromobility.
Podobné je porovnávať dostupnosť úverov pre malé podniky s vývojom počtu žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Prvá premenná je tu braná ako hlavný ukazovateľ. Jej význam sa teraz môže zvyšovať, keďže sa trochu zvýšilo napätie v bankovom sektore. To sa môže premietnuť práve do dostupnosti úverov a sprísnenia celkových finančných podmienok.
Dostupnosť úverov sa už nejaký čas zhoršuje. Podľa logiky by to malo viesť k vyššiemu počtu nových žiadostí o podporu. Z toho vyplýva ochladenie podmienok na trhu práce, teda menší tlak na rast miezd a ďalšie zvyšovanie sadzieb. Nedávno som písal, že finančné trhy už nejaký čas opäť plnia úlohu Federálneho rezervného systému – svojím správaním prispievajú k sprísňovaniu finančných podmienok. Napätie v bankovom sektore by podľa toho bolo troškou do mlyna ochladzovania.
Proti tomu môžeme namietať, že Fed v rámci pomoci bankám vlieva späť do systému likviditu, čo je vlastne variácia na kvantitatívne uvoľňovanie (QE). Keď sa však nad tým zamyslím, príliš by som sa tým nenechal uniesť – je rozdiel robiť QE v relatívne pokojných časoch (povedzme roky po finančnej kríze) a QE v časoch napätia v systéme, keď dopyt po likvidite prudko stúpa.