Zakaždým, keď začínam písať komentár, rozmýšľam, ako do tých pár znakov vtesnať celú tú našu „vedu“ tak, aby bola pochopená aj čitateľom mimo zdravotníctva. Je to výzva, no tentoraz budem predpokladať, že čitateľ ovláda aspoň základné fakty a stav slovenského zdravotníctva: všetky zdravotné poisťovne v strate, dá sa povedať, že štátom plánovanej, keďže príjmy poisťovní za poistencov štátu už roky nepokrývajú ich spotrebu zdravotnej starostlivosti.
Ďalej – zhoršujúce sa legislatívne prostredie, ktoré postupne bráni poisťovniam robiť pre poistencov niečo nad rámec zákonom striktne definovaných krokov a naozaj z nich začína robiť prietokový ohrievač. Avšak ani to nestačí, ešte im aj diktuje, aby ten ohrievač neohrieval tam, kde treba, a vtedy, keď treba.
Riešení, ako naložiť s touto situáciou, môže byť niekoľko. Napríklad to zavesiť na klinec a ponechať napospas nefungujúcej ruke štátu, nie fungujúcej ruke trhu. Servilne slúžiť a prizerať sa skaze, občas zakričať, ale zase nie tak, aby sme si niekoho pohnevali.
Pasívne čakať, že raz štát dlhy odpustí, boli sme toho neraz svedkami pri štátnych poisťovniach a poskytovateľoch. Hrať túto hru však znamená, že pacient bude na tom horšie než teraz. A potom je tu možný aj iný prístup – snažiť sa presvedčiť zodpovedných aj verejnosť krok za krokom, prečo je aj v solidárnom systéme dobré mať konkurenciu.
My to skúšame touto druhou cestou. Napríklad obdobie alergií práve naplno ukazuje svoju silu a alergici skupujú lieky, ktoré tlmia nepríjemné príznaky. A pritom je dostupná liečba, ktorá by ich zbavila príznakov na roky, mnohých dokonca na celý život. Alergénová imunoterapia.
V roku 2021 ju však užívalo iba 13 percent poistencov Dôvery trpiacich alergickou nádchou, hoci pomôcť by mohla až polovici všetkých alergikov.
Prečo tak málo? Lebo lekári až doteraz neboli motivovaní túto liečbu predpisovať. Rozhodli sme sa to zmeniť. Liečiť našich poistencov alergénovou imunoterpiou sa u nás lekárom finančne oplatí viac než iba predpisovaním bežných liekov na potláčanie príznakov alergie. Hoci je to pre nás zo začiatku drahšie, ale po vyliečení pacienta už náklady klesnú. Je to teda výhra pre pacienta, pre lekára aj pre zdravotnú poisťovňu.
Pri obmedzených zdrojoch bude takýchto projektov čím ďalej, tým menej, ale budú. Dovtedy, kým budeme tlačení trhom a súťažou o klienta.
Aj preto zastávam názor, že štát nemá poisťovniam diktovať, čo a ako robiť, komu dať presne koľko, ale stanoviť rámce súťaže, ktorá služby posunie viac v prospech pacienta.