Podľa komentátora Bloombergu Andreasa Klutha sa nejaví ako veľmi pravdepodobné, že Ukrajina vytlačí ruských agresorov. Rovnako tak nemá šancu uspieť Rusko v tom, že by sa zmocnilo ďalších častí Ukrajiny. Čo teda bude – okrem pokračujúcej tragédie a mizérie – ďalej?
V rámci hľadania historických analógií vyčnievajú tri. Prvým modelom pre Ukrajinu je západné Nemecko v 50. rokoch, ďalším Izrael v 70. rokoch a posledným je Kórejský polostrov od 50. rokov dodnes.
Tí, ktorí citujú príklad západného Nemecka, zároveň zdôrazňujú, že NATO by mohlo akceptovať neokupované časti Ukrajiny tak rýchlo, ako to bude možné. To by odstrašilo Rusko od akýchkoľvek ďalších chúťok a umožnilo slobodnej Ukrajine stať sa prosperujúcou demokraciou, ako sa to podarilo západnému Nemecku počas studenej vojny.
Pomôcť slobodnej časti Ukrajiny by malo byť možné politicky, právne aj strategicky s tým, že to isté už raz NATO urobilo, a to v prípade západného Nemecka v roku 1955. Nemecko v tom čase bolo okupované a rozdelené medzi víťazov druhej svetovej vojny. Článok 5, ktorý hovorí, že útok na jedného je útokom na všetkých, sa týkal všetkých troch okupačných zón západných Spojencov – americkej, britskej a francúzskej –, ale nie východného Nemecka, ktoré ležalo v sovietskom sektore.
Poskytnutie kolektívnej garancie spôsobilo, že ZSSR sa zdržal útoku počas ce...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.