Aj tak nejako by sa dal opísať ekonomický cyklus, ktorý zažívajú spoločnosti, v ktorých je ekonomická sloboda najprv obnovená, a potom následne opäť likvidovaná. Zažilo si to Československo, a dnes je na podobnej trajektórii aj Slovensko. Najväčší podiel na postupnom strácaní ekonomických slobôd majú práve vlády Roberta Fica.
Keď po takzvanom víťaznom februári v roku 1948 definitívne nastupoval komunistický režim, urobili presne to, čo hovorili, že urobia. Najskôr kradli, „znárodňovali“ majetky bohatších, ale potom začali perzekvovať, prenasledovať a aj vraždiť. V „menovej reforme“ v roku 1953 okradli celú spoločnosť. Vraj v mene sociálnych istôt pracujúcich a budovania socialistickej vlasti.
Podľa zákona č. 33/1949 Sb., ktorým sa stanovil rozpočet Československa v roku 1949, teda po nástupe komunistov k moci, celkové príjmy rozpočtu boli 89,3 miliardy korún československých a výdavky v rovnakej výške. Už v roku 1953 bol rozpočet daný zákonom č. 26/1953 Sb. vo výške 435 miliárd a výdavky 431 miliárd korún. Teda za krátke štyri roky štátny rozpočet narástol aj znárodňovaním súkromného majetku obyvateľov Československa približne o 387 percent na príjmovej strane a takmer rovnako na výdavkovej. V roku 1953 už štát ovládal a riadil najpodstatnejšie časti ekonomiky krajiny. Znárodňovanie prebiehalo cez Fond znárodneného hospodárstva, ktorý prispel k „prebytkom“ rozpočtov v roku 1950 sumou 20 miliárd korún, v roku 1951 43,4 miliardy korún a následne zákon o rozpočtoch túto položku samostatne nezobrazoval. Jednoducho, miera kolektivizácie a znárodňovania sa tajila. Nepriatelia režimu už neboli len najbohatší ľudia, ale každý, kto bol ekonomicky nezávislý od štátu.
Pritom v rokoch 1949 až 1953 nebola vysoká inflácia, azda až na rok 1949. Menová reforma v roku 1953, ktorá redukovala obeživo v národnom hospodárstve z 52 na 1,4 miliardy korún a úspory obyvateľov v pomere 5:1 do výšky 300 korún a 50:1 nad túto sumu, zlikvidovala úspory obyvateľov vrátane viazaných vkladov a cenných papierov. Aj preto rozpočet na rok 1954 už rozpočtoval príjmy a výdavky 87,8 a 87,6 miliardy korún. Pritom náklady na obsluhu štátneho dlhu boli blízke nule (148-tisíc korún), keďže Československo po menovej reforme odmietlo hradiť náklady na štátny dlh a splatiť ho. Znárodnené podniky tvorili prebytok 16,8 miliardy korún. Ostatné príjmy vo výške 12,3 miliardy ešte obsahovali postupné dokončovanie znárodňovania súkromného majetku.
Ficova rétorika vyvlastňovania
Dnes Robert Fico nastupuje na povojnovú rétoriku komunistov a opätovne tak skúša, čo mu umožní zatiaľ demokratický rámec a inštitúcie našej krajiny, ako aj naša spoločnosť. S demontážou druhého piliera dôchodkového sporenia začal takmer okamžite, ako sa dostal k moci. Ide pritom o jedinú reformu, ktorá mala znížiť závislosť obyvateľov Slovenska od štátneho priebežného dôchodkového systému.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Zostáva vám 70% na dočítanie.