V posledných rokoch sme boli na finančných trhoch svedkami viacerých paradoxov. Japonsko ako najstaršia a jedna z najzadlženejších krajín sveta má už druhý rok v rade najvýkonnejší akciový index. Napriek tomu, že geopolitika je napätá a globálna ekonomika sa spomalila, v podstate všetky dôležité svetové akciové indexy s výnimkou Číny prepisujú historické maximá. Za najväčší paradox však možno považovať, že investori dlho vyhodnocovali negatívne správy pozitívne.
Logika „naruby“?
V čase, keď sa najmä v západnom svete inflácia vymkla spod kontroly, investori vítali zlé správy s nadšením. Spomaľuje sa ekonomika? Super. Firmy vytvárajú menej pracovných miest? Výborne. Chladne trh práce? Dobre. Jednoducho, keď sa objavili zlé správy, investori vyslali finančným trhom rastový signál. Prečo takýto paradox? Súvisia s tým toľko omieľané úrokové sadzby a politika centrálnych bánk.
Investorov v posledných mesiacoch zaujímalo jediné, či inflačné tlaky ustupujú a zdražovanie sa dostane opäť pod kontrolu k požadovaným dvom percentám. Až keď sa medziročná inflácia povolí a priblíži k tejto hodnote, centrálne banky pristúpia k zníženiu úrokových sadzieb. V prostredí vysokých sadzieb sa firmám nedarí kvôli drahšiemu financovaniu, a preto investori dúfali v čo najskoršie znižovanie sadzieb, ktoré je základom v uvoľňovaní monetárnej politiky.
Neposlušná inflácia
Lenže napriek tomu, že ECB zdvihla rýchlym tempom úrokové sadzby na rekordne vysoké hodnoty a americký Fed na najvyššie za 23 rokov, inflácia klesala pomalšie, ako sa čakalo. Menová politika síce tak v eurozóne, ako aj v USA bola utiahnutá, avšak fiškálna politika ekonomiku podporovala a bránila väčšiemu efektu zvyšovania sadzieb v podobe poklesu inflácie....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.