Azda najlepšie to išlo za Dzurindu a Mikloša, kde konsolidácia po ohromných deficitoch a zadlžovaní v rokoch 1999 až 2001, z dôvodu sanovania bankového sektora vytunelovaného privatizérmi od Mečiara, viedla k trhovým reformám. Pristúpením k EÚ a NATO Slovensko následne zažilo pár rokov prosperity a vyslúžilo si prezývku „tatranský tiger“.
Dekádu predtým si prezývku „keltský tiger“ vyslúžilo vďaka svojmu rýchlemu ekonomickému rastu aj Írsko. Aj tento tiger však s nástupom finančnej krízy „skapal“ a Írsko sa veľmi rýchlo ocitlo medzi krajinami „PIIGS“ – teda „prasiatkami EÚ“ – krajinami s vysokými deficitmi, dlhmi a poklesom ekonomickej aktivity.
Tu sa paralela medzi Írskom a Slovenskom končí. Írsko je dnes prosperujúca krajina, dalo by sa povedať, že „keltský tiger“ vstal z mŕtvych. Zato ten slovenský tučnie ako dobre kŕmené prasa, keď krajina stagnuje a verejný dlh neustále rastie v dôsledku nekontrolovaných deficitov. Dnešnou hlavnou agendou ministra financií Ladislava Kamenického je chrliť kreatívne nápady, ako všetkých a všetko zdaniť. Do tandemu sa pridala aj Národná banka Slovenska, ktorá by sa síce k fiškálnym otázkam nemala vyjadrovať, ale v rámci svojej „nezávislosti“ a analytickej odbornosti si povedala, že to skúsi.
Poučme sa z rozpočtovej zodpovednosti Írov
Finančná kríza, ktorou bolo Írsko hlboko zasiahnuté, spolu s kolapsom írskeho bankového sektora viedla v Írsku k zásadným zmenám v prístupe k verejným financiám. Íri stavili vo voľbách v roku 2011 na politiku liberálno-konzervatívnej strany Fine Gael. Tá dlhodobo presadzovala fiškálnu zodpovednosť spolu s malým štátom ako základné ekonomické politiky štátu. V duchu klasickej ekonomickej teórie sa uskutočnili aj potrebné reformy v rokoch 2011 až 2016.
Najdôležitejší a kľúčový sa stal koncom roka 2012 Írsky zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý určil pravidlá, ako má vláda pristupovať k verejným financiám. Tamojší zákon priamo ukladá vláde povinnosť zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, čomu sa vláda môže vyhnúť iba v dôsledku výnimočných okolností a ak nesplnenie tejto požiadavky neohrozuje fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte, pričom ak verejný dlh presahuje 60 percent HDP krajiny, musí tamojšia vláda redukovať deficit natoľko, aby v strednodobom horizonte stiahla verejný dlh pod onú úroveň.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.