Každý, kto pred rokom volil Hlas v parlamentných voľbách, má určite na otázku v titulku svoju vlastnú odpoveď. A ja som úprimne vďačný za každý hlas a každý prejav voličskej priazne. Ale predsa len si dovolím odpovedať na položenú otázku so skúsenosťou, ktorú som získal počas posledných rokov na stretnutiach v ľuďmi.
Uplynulé leto sme, tak ako každý rok, vyrazili do slovenských regiónov, aby sme sa priamo od ľudí dozvedeli, čo ich skutočne trápi. Ak si niekto myslí, že tento poznatok získa zo zaujatých slovenských médií alebo podivných prieskumných agentúr, je na hlbokom omyle. Len a len priamo od ľudí sa môže politik dozvedieť, v čom im môže pomôcť a s čím im, naopak, dobre lezie na nervy.
Po futbalovom zápase na východnom Slovensku sme sedeli s protihráčmi v miestnej krčme a jeden zo štamgastov mi hovorí: „Šuty, veď sa poobzeraj okolo seba. Naozaj sa nám žije ťažko. Tak nám hľaďte pomôcť, nech sa máme lepšie – a na vzájomné spory sa vykašlite.“ Posledné slovo nie je citované úplne presne, ale podstatu vystihuje. Ľudia jednoducho čakajú, že politici svoj čas, energiu a snahu budú venovať skutočným problémom Slovenska. A nie sami sebe. To už v posledných rokoch zažili a stačilo im to do konca života.
S týmto vedomím chodím na rokovanie vlády, do parlamentu či na ministerstvo vnútra. Pred každou tlačovou konferenciou ministrov Hlasu sa uisťujem, že ideme hovoriť o skutočných problémoch ľudí. A necítim sa dobre, ak sa musíme – nikdy nie z nášho vlastného rozhodnutia – venovať sporom vo vládnej koalícii.
Skutočné a spravodlivé 13. dôchodky. Vyššia minimálna mzda. Výrazný rozvoj a podpora slovenských regiónov, žúp, miest a obcí. Boj proti nelegálnej migrácii. Nové nemocnice. Školstvo 21. storočia, ktoré žiakov pripraví na život, a nie na memorovanie z učebníc. Nové fabriky, ktoré prinesú nové pracovné miesta s vyšším platom. Toto je silný sociálny štát, toto je reálna pomoc ľuďom, toto sú a budú témy Hlasu. Na nich pracujeme, v mnohých sme už urobili kus práce a chceme ich dotiahnuť do úspešného konca.
Mrzí ma, že v posledných dňoch spory v koalícii úplne prehlušili to dobré, čo sa nám už pre ľudí podarilo urobiť. Spory do politiky patria a ja aj moji kolegovia si rozdielne názory radi vydiskutujeme – ale tam, kde sa to robiť má. Za zavretými dverami na koaličnej rade, s dobrým úmyslom dať veci do poriadku. Nie na tlačových konferenciách pred zrakom celého Slovenska a s cieľom trucovať kvôli osobným záujmom. Hlas jednoducho nedopustí, aby akékoľvek spory marili naše skutočné poslanie – pracovať pre ľudí.
Ľudia chcú, aby sa politici venovali im, a nie sami sebe. Také je to jednoduché. Kto to pochopí, uspeje. Kto nepochopí, skončí zaslúžene v politickom zabudnutí.