Akoby nestačilo, že vláda navrhla a parlament schválil škodlivý balíček, ktorý sa len tvári ako konsolidačný, a už tu máme do ekonomiky hodenú ďalšiu mínu v podobe zvyšovania minimálnej mzdy. K tejto ekonomickej hlúposti sa s výnimkou poslaneckých klubov SaS a KDH pridala aj takmer celá opozícia vrátane Progresívneho Slovenska. Vládny návrh zákona tak prešiel s podporou ústavnej väčšiny.
Každý, kto študoval ekonómiu a porozumel aspoň jej základom, vie, že zákony o minimálnej mzde vedú len k dvom výsledkom – rastu inflácie a vyššej nezamestnanosti. Slovensko, podobne ako Španielsko či Portugalsko, je toho exemplárnym príkladom. Ale sú aj krajiny ako Dánsko, Fínsko, Švédsko, či dokonca Taliansko, ktoré zákon o minimálnej mzde nemajú. Je teda vôbec takýto zákon potrebný? Nie, nie je, znela by strohá odpoveď. Ale poďme sa venovať aj faktom a argumentom a súvisiacej ceste, ktorú sme si po roku 1989 prešli.
Minimálna mzda ako zdroj nezamestnanosti a inflácie
Transformácia slovenskej ekonomiky z riadeného hospodárstva na trhové po páde komunizmu priniesla aj dramatické zmeny na trhu práce. Mnohé odvetvia, ktoré boli za komunizmu síce štedro dotované, ale pracovali so zastaranými produkčnými technológiami, nutne skolabovali, lebo neboli schopné konkurovať zahraničnej konkurencii. A keďže Vladimír Mečiar nechal pri takzvanej tvorbe kapitálotvornej vrstvy voľnú ruku politicky jemu blízkym osobám, ktoré si „privlastnili“ mnohé podniky, recept na ekonomickú katastrofu bol pripravený.
Postmečiarovská recesia a ozdravovanie vytunelovaného bankového sektora počas prvej Dzurindovej vlády boli sprevádzané štrukturálnou dlhodobou nezamestnanosťou, ktorá sa natrvalo usadila v slovenských regiónoch. V roku 2001 sme mali desať okresov s extrémne vysokou nezamestnanosťou, v siedmich z nich dokonca prekračovala 30 percent. Dodnes má sedem z týchto desiatich okresov ešte stále dvojcifernú nezamestnanosť. S otázkou, prečo je to tak, priamo súvisí otázka, prečo by mal potenciálny zamestnávateľ platiť niekomu viac, ako je pridaná hodnota, ktorú vyprodukuje. Jediný zamestnávateľ, ktorý je ochotný sa takto správať, je totiž štát.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.