Donald Trump sa po štvorročnej odmlke vráti na post najmocnejšieho muža planéty po tom, čo vyhral prezidentské voľby nad demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou. Dosah tohto víťazstva sa snažia ekonómovia pochopiť a sformulovať pre verejnosť dodnes.
Trump vo svojej kampani stavil na ekonomické témy a dokázal presvedčiť americkú strednú vrstvu, najbohatšiu na svete, že ich životná úroveň vlastne taká dobrá nie je, a navyše rýchlo upadá. On sám sa pasoval do roly spasiteľa, ktorý situáciu zvráti a urobí zo Spojených štátov neohrozenú ekonomickú veľmoc. Nasľuboval toho, často veľmi populisticky, viac ako dosť. Nižšie dane, menšia regulácia firiem, podpora inovácií, zvýšenie vládnych investícií a protekcionizmus.
Práve pri poslednom slove mnohým európskym firmám zasvietili červené kontrolky. Najmä tým z automobilového sektora. Ich akcie v priebehu dvoch týždňov od zverejnenia výsledkov prudko klesli. Akcie Mercedesu a BMW o šesť percent, Volkswagenu a Porsche o sedem percent a Ferrari o osem. Americké automobilky General Motors a Ford, naopak, stúpli o päť, respektíve šesť percent, Tesla dokonca o tretinu. Prečo?
Trump už počas svojho minulého pôsobenia v úrade prezidenta USA ukázal, že to so znížením obchodných deficitov myslí vážne a nebojí sa pristúpiť k razantným krokom. Odštartoval obchodnú vojnu s Čínou, keď uvalil clo na dovoz rôznych produktov z druhej najväčšej ekonomiky. Zároveň uvalil embargo na vývoz pokročilých technológií do krajiny svojho aktuálne najväčšieho geopolitického rivala.
Lenže Trump v presadzovaní svojej agendy príliš nehľadí ani na spojencov. Počas minulého úradovania uvalil clá vo výške 25 p...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.