Nemám rád patetické vyjadrenia. No aj tak si neraz vydýchnem a poviem „aspoňže sme v Európskej únii“. To, že nám sa to podarilo, považujem dosiaľ za ten najväčší úspech našej krajiny a jej obyvateľov, ktorí za členstvo hlasovali v referende.
V uplynulých týždňoch sa vo verejnom priestore znova objavili úvahy o možnom vystúpení Slovenska z EÚ. Mám naozaj veľmi rád túto krajinu. Som presvedčený o tom, že má čo ponúknuť a má obrovský potenciál. Na druhej strane, ak niekto šíri teórie o tom, že bez Únie by sme sa mali lepšie, absentujú tam akékoľvek základné ekonomické poznatky, triezvy pohľad na realitu, skúsenosti aj východisková pozícia našej krajiny.
Pozrime sa na Veľkú Britániu. Sebavedomá krajina s bohatou históriou a ukotveným systémom. Často skloňované slovo brexit už niektorí komentátori nahradil slovom „bregret“, teda ľútosť z odchodu. Len z hľadiska priameho finančného dosahu stojí brexit krajinu milión libier každú jednu hodinu. Pripomeňme si, čím bolo tamojšie referendum sprevádzané – šírením dezinformácií, hoaxov, delením spoločnosti, nereálnym sľubmi, strašením.
Spochybňovanie principiálnych vecí bez faktov, s cieľom získavať si sympatie voličov je maximálne nezodpovedné, nebezpečné, a nebojím sa povedať, že odchod z Únie by spôsobil úpadok našej krajiny. Občania Slovenska musia byť dôkladne informovaní o vážnych rizikách, ktoré by takýto scenár priniesol.
Ak by sme to zúžili výlučne na ekonomické dosahy – bola by to strata stability meny, odlev investorov, obchodné bariéry. Oslabenie vplyvu na rozhodovanie v EÚ by krajine priniesli dramaticky viac problémov než výhod. Nehovoriac o nefinančných dosahoch, ako je spomalenie konvergencie a pokroku v každej oblasti, menej možností pracovať alebo študovať v zahraničí, zdieľanie know-how či podpora partnerov v kľúčových otázkach a kritických situáciách. Slovensko je výrazným čistým prijímateľom. Do spoločného európskeho rozpočtu sme zaplatili za 20 rokov necelých 14 miliárd eur a naspäť dostali asi 40 miliárd. A áno, ak z členstva v EÚ čerpáme zásadné výhody, logicky s tým súvisia aj povinnosti a očakávania, tak často kritizované euroskeptickými hlasmi.
Šírenie euroskepticizmu a teórií páčiacich sa voličom je jednoduché. Mám však veľké pochybnosti o tom, či by mal ktorýkoľvek z ich podporovateľov následne odvahu prevziať na plecia tú obrovskú mieru zodpovednosti za následky, ktoré by odchod z Únie priniesol. A tu sa opäť stačí pozrieť na príklad Veľkej Británie a niekoľko dejstiev trvajúcej politickej drámy, ktorá po referende nastala.
Autor je generálnym riaditeľom ČSOB a prezident Slovenskej bankovej asociácie