Svet sa v sobotu rozlúčil so zosnulou hlavou katolíckej cirkvi, pápežom Františkom. Najvyšší katolícky pontifik bol v mnohých ohľadoch iný ako jeho predchodcovia a taký bol aj jeho pohreb.
Od roku 1903 bol pápež František prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorá nie je pochovaná pri historickom vatikánskom múre. Na základe jeho duchovného závetu bol pochovaný v Bazilike Panny Márie Snežnej. Tá sa síce nenachádza priamo vo Vatikáne, ale podľa dávneho dohovoru s Talianskom je považovaná za vatikánske územie.
Na pohreb dorazili do Ríma delegácie zo 150 krajín celého sveta, medzi ktorými bolo 50 hláv štátov a desať monarchov. Medzi nimi aj delegácia zo Slovenska na čele s prezidentom Petrom Pellegrinim. Na sobotu navyše vláda vyhlásila štátny smútok.
Iný smútok a miestami až hnev medzitým pretrváva medzi slovenskými podnikateľmi. Ide o transakčnú daň. Jej aplikačná prax prináša každý deň nové zistenia o absurdných dosahoch. Sociálne a spravodajské siete sú každý deň plné neuveriteľných príbehov, ako funguje v praxi. A aj keď ide vo väčšine prípadov o smiešne až absurdné príbehy, ich praktický záver už smiešny nie je.
Podľa všetkého to už pochopil aj premiér Róbert Fico. Na stretnutí s Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZ) totiž vyhlásil, že ak teda máme pri aplikácii transakčnej dane naozaj také veľké problémy, ako podnikatelia hlásia, musíme sa na ňu bližšie pozrieť.
„My sme museli konsolidovať verejné financie, jednoducho museli sme niekde získať zdroje. Napriek tomu hovorím, poďme sa na tú transakčnú daň pozrieť, čo budeme môcť, opravíme v tej transakčnej dani,“ vyhlásil premiér pred kapitánmi slovenského hospodárstva a dodal, že v druhom konsolidačnom balíku, ktorý sa aktuálne pripravuje, na nich nečaká žiadne iné nepríjemné prekvapenie. Uvidíme.
A čoskoro uvidíme aj ako sa vyvinie situácia na Ukrajine. Američania zverejnili podstatu mierovej dohody, s ktorou údajne súhlasí aj Moskva. V zásade je jednoduchá: Krym sa de iure stane ruským územím a USA to oficiálne uznajú. Zvyšné okupované územia budú ruské iba de facto a Spojené štáty to neuznajú. Ukrajina nebude môcť vstúpiť do NATO, ale jej cesta do EÚ zostane otvorená. A Ukrajina si bude môcť ponechať také silné ozbrojené sily, aké uzná za vhodné a bude môcť naďalej prijímať vojenskú pomoc od spojencov.
Trump následne oznámil, že keď toto Ukrajinci neakceptujú, Spojené štáty „idú od toho“ a budú sa venovať iným oblastiam sveta, kde sú tiež problémy.
Kyjev je reálne pod obrovským tlakom. Rusi naďalej útočia a v posledných dňoch nevynechali ani Kyjev a mnohé iné mestá. Pribudli civilné obete, vrátane detí. Ozval sa dokonca aj Donald Trump. Statusom na svojej sociálnej sieti Truth Social oslovil Vladimira Putina slovným spojením: „Vladimir STOP“.
Napriek tomu (a možno práve preto) si však Ukrajina nedovolila odpovedať jednoznačným „nie“. Volodymyr Zelenskyj zverejnil päť bodov, na ktorých chce Kyjev trvať. Kľúčové sa zdá najmä to, že Kyjev nechce pripustiť územnú stratu de iure. Experti na medzinárodné právo to chápu a zároveň dodávajú, že týmto Ukrajina po prvýkrát pripúšťa, že výmenou za dohodu odstúpi (hoci aj dočasne a de facto) Rusku časť svojich území. Ukrajinci tiež trvajú na tom, aby bola akákoľvek mierová dohoda s Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“.
Dokonca Američanov varujú, že medzinárodne uznaný precedens ukradnutia území vojenskou silou prináša veľké riziká. Napríklad môže byť motiváciou pre Čínu, aby si silou zobrala ostrovný štát Taiwan.
Záver? Američania, Rusi a Ukrajinci sa ešte nedohodli. Ale zdá sa, že sa už aspoň snažia.