Slovenská reakcia na colnú hrozbu? Premiér aj ministerka hospodárstva začali hovoriť, že na pomoc firmám zasiahnutým americkými clami chcú presunúť eurofondy. Ešte nevieme, ako presne táto kríza bude vyzerať, ale už poznáme riešenie – európske peniaze.
Novinári sa nás pri tejto príležitosti pýtajú – je to dobre alebo zle? Možno vás prekvapím, ale odpoveď nemám. Otázku môžeme totiž parafrázovať: mali by eurofondy vyššiu pridanú hodnotu pri pôvodnom použití, napríklad pri oprave miestnej komunikácie v Hornej Dolnej či pri zavádzaní digitálnych smart riešení pri výrobe korbáčikov, alebo majú vyššiu pridanú hodnotu, ak sa nimi zadotujú šičky obuvi?
Efekt použitia eurofondov nevieme nijako zmerať. Jediné, čo vieme zmerať, je ich (ne)minutie. Minutie eurofondov je jediný pevný bod v dotačnom vesmíre, jediný cieľ, ktorého dosiahnutie poteší aj Brusel, aj Bratislavu. Hoci existuje zložito schvaľovaná štruktúra programov s takými a onakými cieľmi, európske zdroje sú na konci dňa politické peniaze, určené na porciovanie.
Veď si vezmite, akými veľmi „gumenými“ sa eurofondy v ostatných rokoch stali. Covid? Presmerujeme eurofondy. Energetická kríza? Presmerujeme eurofondy. Clá? Presmerujeme eurofondy. Už dva roky sa nájde dôvod zmeniť pôvodný účel európskych peňazí. To, samozrejme, neplatí len pre Slovensko.
Niekto by mohol povedať, že tak je to správne, tak to má byť. Európske peniaze sú ako eso v rukáve, alebo skôr zelený dolník, ktorý ide na všetko. Lenže ako ekonóm musím namietať. Žiadne peniaze nie sú zadarmo, aj keď niekedy tak vyzerajú. Vždy reprezentujú vzácne zdroje, ktoré, ak sú použité tu, nemôžu byť použité tam. Tieto gumené peniaze sú vzaté z rúk podnikateľov a spotrebiteľov s predpokladom, že politici ich budú vedieť použiť lepšie.
Ja vravím, že toto je predpoklad nesprávny. Môžete so mnou nesúhlasiť, no v druhom bode sa hádam zhodneme. Tým je konštatovanie, že prítomnosť takýchto gumených zdrojov odďaľuje alebo úplne znemožňuje skutočné riešenia. Slovenský ani európsky priemysel nezachráni posýpanie peniazmi, ale zmeny v regulačnej, daňovej, sociálnej a energetickej politike.
Mnohé úlohy sú domáce. Veď aj známa obuvnícka firma zatvorila svoju slovenskú pobočku, a nie portugalskú. A nebol to ani Trump, ani EÚ, kto na Slovensku počas jediného roka prišiel s vyššou firemnou daňou, transakčnou daňou, so športovými poukazmi, s vyššou DPH, rozšírením osobitného odvodu, vyšším mýtom či s daňou z cukru.