Veľká analýza: Fico tvrdí, že robí pre ľudí, no v realite bojuje proti pracujúcim sporiteľom v II. pilieri

Reforma dôchodkového zabezpečenia a vytvorenie dôchodkového sporenia predstavuje azda najdôležitejšiu reformu druhej Dzurindovej vlády. Reforma nebola dokonalá, ale nový stav bol a stále ešte je zásadne lepší oproti predchádzajúcemu čisto priebežnému systému dôchodkového zabezpečenia plne závislého od politických rozhodnutí.

Už pri vzniku druhého piliera bolo jasné, že táto reforma je dlhodobá a že rozdelenie príspevkov dôchodkového poistenia na polovicu medzi starobné poistenie a dôchodkové sporenie bude viesť k výpadkom zdrojov na platbu existujúcich dôchodkov. Lenže prostriedky, ktoré idú na dôchodkové sporenie, nemožno vnímať ako „výpadok“, skôr ako investíciu do budúcnosti. Efekt reformy by sa mal finálne prejaviť po celom ekonomickom aktívnom veku poistenca, teda približne po štyroch dekádach od jej štartu v roku 2005.

To, čo štát celý čas „nutne“ financuje, sú už priznané dôchodky v roku 2005, pred rokom 2005 či v nasledovných rokoch. Odklon prostriedkov na reformu a sporenie v druhom pilieri mal štát riešiť privatizáciou – na začiatku to bola privatizácia SPP – a inými zdrojmi, ktoré má k dispozícii. Najväčšou chybou pôvodnej reformy bolo, že nebolo možné ústavne ju ukotviť, čím sa ponechalo budúcim politikom a vládam veľa voľného priestoru na zmeny.

Politická demontáž dôchodkovej slobody

Hneď ako sa k moci dostal Robert Fico, začalo sa s brutálnou deštrukciou reformy, ktorá mala zabezpečiť nielen zníženie negatívnych dosahov dôchodkového zabezpečenia na verejné financie, ale aj presunúť zodpovednosť na budúcich dôchodcov a znížiť ich závislosť od štátu. A to je vlastne kľúčové. Keď chce niekto autokraticky ovládať spoločnosť, najlepšie sa to dá dosiahnuť ekonomickou závislosťou širokých skupín obyvateľov od štátu. Argumenty vlád Roberta Fica sa síce t...