Autor je špecialista na inovácie a organizačné zmeny.
Mám dojem, že slovenský biznis má slabosť pre veľké ambície. Chceme expandovať, digitalizovať, inovovať, zlepšovať CX, ESG, AI, KPI aj ROI. Excelové hárky sa pod tou váhou ctižiadosti prehýbajú a manažéri tiež. Každé nové predstavenie stratégie pripomína skôr nákupný zoznam počas výpredajov Black Friday než cielený plán hry. A to je problém. Stratégia totiž nie je o tom, čo všetko začneme robiť. Ale čo si trúfneme prestať robiť.
Slovenský manažérsky reflex: Pridaj, neriskuj, nevyčnievaj
Podľa prieskumu spoločnosti Kantar z roku 2023 až 64 percent slovenských firiem pri tvorbe stratégie primárne kopíruje konkurenciu. Inými slovami: „Čo robí sused, musíme robiť tiež. Síce to nakoniec robíme aj trochu horšie, ale za to bezpečne.“ To vedie k preťaženiu, strate ostrosti a vyprázdneniu pojmu „inovácia“. Namiesto výberu jedného smeru sa pokúšame o všetko. Namiesto radikálneho zacielenia sa uchyľujeme k bezbolestným kompromisom.
Veď si to povedzme na rovinu: koľko tímov vo vašej firme práve teraz pracuje na niečom, čo nemá jasné výsledky, vplyv na zákazníkov ani strategickú logiku – ale pokračuje to, lebo „už sme s tým začali“?
Princíp škrtania: Prvý krok k zmysluplnej inovácii
Legendárny stratég Michael Porter tvrdí: „Podstatou stratégie je vybrať to, čo nerobiť.“ A má pravdu. V skutočnosti sa väčšina inovácií nezačína pridaním niečoho nového, ale odstránením niečoho starého, zbytočného, zastaraného. Skúsenosť z vlastnej konzultačnej praxe: keď si firmy spravia inventúru všetkých projektov, iniciatív, kľúčových ukazovateľov výkonnosti KPI a aktivít, zistia, že až 30 – 40 percent z nich neprináša skutočnú hodnotu. Často sú to „zombie projekty“ – voľakedy živé, dnes mŕtve, ale stále žerú rozpočty a čas.
Slovensko nepovažujem za malé. Je len roztrúsené
Naše firmy nie sú horšie než rakúske alebo nemecké. Ale chýba nám odvaha radikálne vybrať, na čo sa sústrediť – a zvyšok vedome nechať tak. Aj preto máme rozdrobené portfóliá, preťažované tímy, nejasné priority a manažérov, ktorí trávia 60 percent času na mítingoch, kde nepadá rozhodnutie, len sa „preberá priebežný stav“. Pripomína to šachovú partiu, kde nik nechce urobiť ťah, len všetci analyzujú.
Chcete naozaj inovovať? Urobte si inovačný pôst
Navrhujem jednoduché cvičenie pre každého lídra: Vyčleňte si hodinu a napíšte si zoznam všetkého, čo váš tím práve robí. Potom si pri každej položke položte tri otázky:
Prináša to priamu hodnotu zákazníkovi?
Zvyšuje to našu konkurenčnú výhodu?
Ak by sme s tým dnes nezačali – spustili by sme to znova?
Ak nie, odpoveď je jasná: zrušiť, presmerovať zdroje, vrátiť kontrolu nad sústredením. Prestať robiť niečo neznamená zlyhať. Znamená to myslieť strategicky.