Na Slovensku si musíme počkať až do 26. júna. Deň daňovej slobody je symbolický dátum, ktorý vyjadruje, dokedy občania pracujú výlučne na pokrytie verejných výdavkov štátu. Od tohto dňa začínajú obrazne pracovať sami pre seba. Zatiaľ čo v Českej republike vychádza Deň daňovej slobody na 1. jún, slovenský dátum je až o 25 dní neskôr. To odráža vyššiu mieru verejných výdavkov v pomere k výkonu ekonomiky. Kým Česko má šiestu najnižšiu mieru prerozdeľovania spomedzi krajín EÚ, Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ zaraďuje medzi štáty s nadpriemerným daňovo-odvodovým zaťažením.
Obyvatelia Slovenska budú v roku 2025 „pracovať na štát“ počas prvých 176 dní tohto kalendárneho roka, teda do 25. júna. Počas zvyšných 189 dní kalendárneho roka, počínajúc 26. júnom, budú zarábať na svoje vlastné potreby. Za posledných 25 rokov sa Deň daňovej slobody na Slovensku menil v závislosti od vývoja dvoch kľúčových parametrov, verejných výdavkov a hrubého domáceho produktu, pričom najneskôr – ešte v roku 2000 – vyšiel na 14. júl. Naopak, najskorší dátum bol zaznamenaný v roku 2007. Vtedy bol deň daňovej slobody už 13. mája. V porovnaní s rokom 2025 tak vtedy občania pracovali na verejné výdavky o 43 dní kratšie.
DDS je neskôr než v SR len v desiatich spomedzi 27 členských štátov EÚ. Pri pohľade na rebríček zaujme, že medzi tými desiatimi sú len dve z nášho regiónu, Poľsko a Chorvátsko. Ostatné postkomunistické krajiny teda nechávajú ich občanom a firmám väčšiu časť nimi zarobených príjmov než my a menej prerozdeľujú cez verejné financie.
Medzi krajinami, ktoré majú deň daňovej slobody neskôr – a teda majú ešte vyššiu mieru prerozdeľovania než my – sú aj krajiny ako Dánsko, Švédsko, Rakúsko či Fínsko a Francúzsko. Posledné dve menované krajiny majú najvyššiu mieru prerozdeľovania v EÚ, čo u nich posúva deň daňovej slobody na koniec júla. Pohľad na tieto krajiny vyvoláva otázky, či nie je koncept dňa daňovej slobody zavádzajúci, keďže vyššiu mieru prerozdeľovania majú krajiny, ktoré sú takmer zo všetkých hľadísk vyspelejšie než Slovensko.
Stručná odpoveď je, že nie je. Výška celkového finančného zaťaženia je kombináciou schopnosti ekonomiky ho zvládnuť, ale najmä ochoty občanov a firiem jeho výšku akceptovať. Z hľadiska schopnosti ekonomiky uniesť finančné zaťaženie sme sa s jeho výškou dostali na hranu či dokonca už sme za ňou. Ale najdramatickejší rozdiel je v kvalite služieb financovaných z verejných výdavkov.
Každý z nás má osobnú skúsenosť. A ak má niekto ešte stále pochybnosti, stačí sa začítať do výročných správ Najvyššieho kontrolného úradu z posledných rokov, ktoré nastavujú vynakladaniu verejných výdavkov mimoriadne kritické zrkadlo. Cieľom projektu Deň daňovej slobody je preto podporiť verejnú a odbornú diskusiu o rozsahu verejných výdavkov, efektívnosti ich využitia a stave verejných financií na Slovensku.
Deň daňovej slobody na Slovensku každoročne od roku 1999 do roku 2021 počítalo a vyhlasovalo Združenie daňových poplatníkov Slovenska, v spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka. V roku 2024 prevzal projekt DDS Inštitút slobody a podnikania, ktorý ho prvýkrát zverejňuje v roku 2025 v spolupráci s českým Liberálnym inštitútom.