Bez ohľadu na to, či je vašou zodpovednosťou dohľad nad efektívnym fungovaním firmy, alebo ide o konsolidáciu rodinného rozpočtu, jeden bod je spoločný a kľúčový. V prvom kroku kontrolujete vždy výdavky a hľadáte priestor na ich optimalizáciu.
Neexistuje dôvod, prečo by to v prípade štátneho rozpočtu malo fungovať inak. Práve naopak, je to ešte dôležitejšie, keďže štát narába s peniazmi daňových poplatníkov.
Po prvom balíku úspor, s ktorým sa denne zžívame, pozorne očakávame, čo príde v druhej várke šetrenia. Zaujímavú alternatívu pre vyrovnaný štátny rozpočet ponúkli zástupcovia zamestnávateľov, a to práve významnými úsporami na strane verejných výdavkov. Medzi dvadsiatkou opatrení, ktoré v uplynulých dňoch predstavili verejnosti, je napríklad adresnosť v sociálnych dávkach a energopomoci s tým, že by sa výška štátnej pomoci odvíjala od príjmu domácnosti. Kľúčové dôchodcovské či rodičovské dávky by však naďalej zostali medzi nedotknutými a garantovanými. Úspory by mohli krajine podľa zamestnávateľov zabezpečiť postupné zefektívnenie verejnej správy, zrušenie dvoch dní pracovného pokoja alebo optimalizácia štátnych inštitúcií. Ide na prvý pohľad možno o čiastkové opatrenia a uplatniteľné v dlhodobom horizonte, no v súčte by štátnej pokladnici mohli priniesť až šesť a pol miliardy eur ročne. Je to trikrát viac než potreba budúcoročnej konsolidácie.
Aktuálne v spoločnosti rezonuje téma dosahov vyššej DPH či transakčnej dane. Logicky. Sú totiž pretavené do vyšších cien v obchodoch či do nižších ziskov firiem. A ak hovorím o bankovom sektore, tak ide aj o enormné investície, ktoré sme do zmien systémov museli vložiť, aby sme boli schopní novú transakčnú daň sprocesovať.
Tohtoročná konsolidácia verejných financií a jej spôsoby môžu skutočne vyzerať bolestivo. Naprieč spoločenským spektrom, od bežných ľudí cez živnostníkov po veľké firmy. Som presvedčený o tom, že má zmysel odborne diskutovať a počúvať názory o podobe konsolidácie a vrátiť sa k jej základným princípom. Aby sa sústredila namiesto zvyšovania daňového zaťaženia a opatrení, ktoré spomalia investície firiem, a tým aj ekonomický rast, na znižovanie verejných výdavkov. A čím skôr si to uvedomíme, tým skôr môžeme začať pracovať na dlhodobo udržateľnom systéme. Takom, ktorý je prospešný pre bežných ľudí, firmy aj samotný štát. Aby sme napokon už nehľadali spôsoby, ako sa vymaniť z deficitu, ale mali víziu, ktorá ťahá našu spoločnosť vpred. Ocení to najmä nasledujúca generácia.
O to viac, že spoločnosť, v ktorej žijeme, sa otriasa nielen v ekonomických, ale aj spoločenských základoch. Preto je na mieste úvaha o nielen rýchlom zacelení prázdnych miest, ale aj o dlhodobých a systematických riešeniach.