Rokovanie o Ústave, najdôležitejšom zákone štátu, by malo byť najdôstojnejšou udalosťou v parlamente. Minulý týždeň sme však boli svedkami presného opaku.
V poloprázdnej sále sa viedla diskusia o zmene Ústavy, koaliční poslanci sa ani neunúvali prísť do sály. Rovnako ako v apríli, keď sme o zmene Ústavy rokovali v prvom kole. Z rečníckeho pultu zaznievali argumenty, ktoré z tejto vážnej chvíle urobili estrádu na spôsob Andera z Košíc. Sledovať túto devalváciu parlamentnej kultúry bolo frustrujúce. Povrchné argumenty koalície podkopávali význam udalosti, ktorá by mala mať slávnostný, takmer rituálny charakter.
Titulky a dážďovka
Posúďte sami: minister spravodlivosti nám vysvetľoval, že Slovensko potrebuje meniť postoj k Európskej únii, lebo Rakúsko neuznáva nemecké šľachtické tituly. Podpredseda parlamentu Andrej Danko zas opakoval, že on nie je dážďovka, ale živočích. Pri voľbe podpredsedu parlamentu zas poslanci Smeru argumentovali prezývkami na internete, tupou ceruzkou a vypočuli sme si, že za Martina Dubéciho jednoducho nemôžu zahlasovať, lebo im lezie na nervy. Áno, až takto hlboko klesla diskusia pri ústavnej zmene.
Neprekáža mi sedieť v parlamente aj nad rámec bežného rokovania, ak to má zmysel pre krajinu. Toto však nebol ten prípad.
Nielenže k hlasovaniu o Ústave ani nedošlo, ale nikto ani poriadne nevysvetlil, aký zmysel má dávať do základného zákona našej krajiny takú banálnu zmienku o dvoch pohlaviach. A to už ani nehovorím o ochote niektorých opozičných kolegov podieľať sa na vlastnom politickom „vykostení“ Robertom Ficom.
Transakčná daň nie je prírodná katastrofa
Niekedy síce mávam odvážne – chvíľami až naivné – predstavy, no stále verím, že aj v parlamente je možné pracovať na tom, čo sme voličom sľúbili. Hľadať spôsoby, ako posunúť krajinu dopredu, ako zlepšiť životy občanov. Mohli sme to robiť aj tentoraz, jednu takú šancu sme koalícii ponúkli. Tá ju však odmietla.
Na tejto schôdzi sme totiž v prvom čítaní schválili aj obmedzenie transakčnej dane. Keď sme navrhli, aby sme rovno absolvovali aj ďalšie čítania a uľavili mnohým podnikateľom, koalícia to odmietla. Vraj sa na to treba pripraviť, vraj banky „nestíhajú“. Počujete správne. Vláda Roberta Fica sa zrazu prispôsobuje bankám.
Namiesto okamžitej pomoci podnikateľom tak vláda vedome a na ďalšie mesiace predlžuje stav, ktorý poškodzuje našu ekonomiku. Toto pritom nie je prírodná katastrofa, ktorej sme sa nemohli vyhnúť a môžeme riešiť len jej následky. Tieto škody úmyselne spôsobila koalícia a odmieta ich nielen napraviť, ale aj zabrániť ich opakovaniu. Majú pritom v rukách na to všetky nástroje.
Krajina chátra, v parlamente estráda
Netreba veľa. Stačí sa ešte raz stretnúť na mimoriadnej schôdzi a schváliť to. Mohli sme to urobiť už pred týždňom. Namiesto toho sme však sledovali v poloprázdnej sále absolútne zbytočnú diskusiu o absolútne zbytočnej zmene Ústavy.
Každá hodina tejto zbytočnej debaty bola hodinou, ktorú sme mohli venovať skutočným problémom: tomu, že sa Slovensko prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, že nám chýba vízia, zaostávame v zelenej transformácii, padajú nám mosty a nemocnice sú v žalostnom stave. V parlamente odtrhnutom od reality však namiesto riešenia skutočných problém počúvame, že Andrej Danko nie je dážďovka.
Naozaj frustrujúci obraz slovenského parlamentarizmu.