Budovanie silných inštitúcií nie je abstraktné heslo, ale vedecky podložená stratégia prosperity. Nobelova cena za ekonómiu za rok 2024 ukázala, že kvalita inštitúcií – od nezávislého súdnictva po funkčný verejný sektor – má väčší vplyv na rozvoj než bohatstvo prírodných zdrojov či charizma lídrov. Stabilné a dôveryhodné inštitúcie sú základom rastu, odolnosti a schopnosti zvládať krízy.
Na Slovensku sa slovo líderstvo používa až príliš často. Stalo sa módnou nálepkou, ktorá má zakrývať chýbajúci systém. Silná organizácia sa však nerodí z charizmy, ale z pravidiel, kultúry a procesov, ktoré prežijú aj zmenu vedenia. Tam, kde sa všetko spolieha na osobnosti, každá výmena v čele ohrozuje kontinuitu aj dôveru.
Silné inštitúcie sa nestavajú prejavmi, ale každodennou disciplínou. Rozhodnutia musia stáť na princípoch, nie na náladách. Zodpovednosť sa má merať podľa výkonu, nie sympatií. Transparentnosť nemá byť propagačná fráza, ale pracovný štandard. Slovenské firmy aj úrady potrebujú menej hrdinov a viac dôvery v systém. Namiesto závislosti od dodávateľov by mali posilňovať vlastné kapacity, plánovať v dlhších cykloch a prepájať lokálne skúsenosti s globálnym know-how.
Silné inštitúcie nie sú brzdou flexibility, ale jej základom. Jasné pravidlá umožňujú inovovať bez chaosu a meniť bez strachu. Kde funguje zodpovednosť a férovosť, vzniká motivácia bez kultu osobnosti.
Slovensko nie je veľmoc, ale práve preto môže byť laboratóriom moderného riadenia. Malá krajina dokáže rýchlo testovať, prepájať sektory a ukazovať, že kvalita systému nezávisí od veľkosti, ale od kultúry.
Nobelovým výborom ocenený výskum hovorí jasne: rozvoj stojí na dôvere v pravidlá, nie na osobnosti. Ak chceme krajinu, ktorá obstojí v globálnej konkurencii, prestaňme hľadať spasiteľov a začnime budovať štruktúry, ktoré fungujú bez ohľadu na to, kto práve sedí v jej čele.