Donald Trump svojou colnou politikou ublížil všetkým vrátane svojich voličov, ktorí na to ešte len prídu. Dnes je to už zabudnuté, ale už počas svojho prvého prezidentského obdobia Trump dvíhal clá a Bidenova administratíva ich v podstate nechala v platnosti. Po nástupe do druhého funkčného obdobia sa Trump s nesmiernym odhodlaním vrhol zavádzať clá cez exekutívne príkazy. Jeho prvými cieľmi sa stali najbližší spojenci, teda Mexiko a Kanada, a aj Európsku úniu (EÚ) označil za „horšiu ako Čína“.
Bezprecedentná vlna ciel vyvolala šok na finančných trhoch. V dôsledku trhovej paniky, ktorá nasledovala po „Dni oslobodenia“, Trump už 4. apríla nečakane oznámil, že pozastavuje uplatňovanie recipročných ciel nad rámec 10 percent na 90 dní. Jedinou výnimkou bola Čína, ktorej Trump neustúpil. Tento odklad vyšších ciel mal spočiatku upokojiť spojencov a dať im šancu rokovať o bilaterálnych dohodách s USA.
Trump ako vtip v dejinách ekonómie
Kanada a Mexiko sa dohodli s Trumpom na oslobodení väčšiny USMCA kompatibilného tovaru od ciel. Aktuálny stav je, že 95 percent kanadského a 75 percent mexického exportu zostalo oslobodených od ciel. Trump spočiatku aj k EÚ pristupoval nepriateľsky. Tá v snahe vyhnúť sa obchodnej vojne ponúkla v máji 2025 viacero ústupkov a koncom júla USA a EÚ ohlásili dohodu, podľa ktorej USA zavedú jednotné clo 15 percent na dovoz z EÚ. Je to síce trojnásobok predchádzajúceho priemeru, ale výrazne menej, než hrozil Trump.
Trump dohodu odprezentoval ako víťazstvo – EÚ vraj prisľúbila nakúpiť americkú energiu za 750 miliárd dolárov a investovať ďalších 600 miliárd dolárov v USA. EÚ však zdôraznila, že ide o politický prísľub, nie právne záväzný záväzok, a že investície majú prísť od súkromných firiem, ktoré Brusel nemôže prikázať. Dohoda tak síce zastavila eskaláciu, ale ponechala USA clo 15 percent na všetok európsky tovar, kým EÚ žiadne plošné nové clá nezaviedla, iba pozastavila plánovanú odvetu.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
