Rastislav Pavč, daňový expert
V stredu 5. novembra má vláda prerokovať návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý by zakázal predaj jednorazových elektronických cigariet a väčšiny príchutí nikotínových výrobkov bez tabaku. Hoci sa návrh prezentuje ako krok v mene ochrany zdravia a životného prostredia, jeho reálne dôsledky budú mať skôr ekonomický než zdravotný charakter – a to veľmi negatívny.
Podľa odhadov analytikov aj rezortu financií by tento zákaz pripravil štát v rokoch 2026 a 2027 o viac ako 114 miliónov eur na spotrebných daniach a DPH. Ministerstvo zdravotníctva samo pripúšťa, že dôjde k výpadku príjmov, no jeho odhady sú výrazne podhodnotené.
Problém je, že návrh prichádza v čase, keď ministerstvo financií práve zaviedlo novú spotrebnú daň na inovatívne nikotínové výrobky. Cieľ bol jasný – zvýšiť príjmy štátu a pomôcť s konsolidáciou verejných financií. Ak by však zdravotnícky rezort svoj návrh presadil, táto nová daň by stratila zmysel. Jeden rezort dane zvyšuje, druhý ich svojou reguláciou likviduje.
Nie je preto prekvapením, že minister financií je z tohto zásahu extrémne nešťastný. Štát si v čase úsporných opatrení nemôže dovoliť prichádzať o desiatky miliónov eur ročne, navyše bez jasného prínosu pre verejné zdravie.
Slabé argumenty, chýbajúce dáta
Oficiálnym dôvodom návrhu je ochrana mladistvých a obmedzenie fajčenia. Problémom je, že neexistujú relevantné dáta, ktoré by potvrdzovali, že plošný zákaz príchutí alebo jednorazových výrobkov má merateľný vplyv na zníženie spotreby nikotínu. Skúsenosti z iných krajín ukazujú opak – zákaz len presúva dopyt inam.
Časť spotreby by sa presunula do Česka či Poľska, kde takáto regulácia neexistuje, a časť do sivej ekonomiky. Štát by tak prišiel nielen o daňové príjmy, ale aj o kontrolu nad tým, čo sa na trh dostáva. Výsledkom by bolo menej zdravia, menej peňazí a viac rizík.
Deformácia trhu
Z ekonomického pohľadu má návrh aj trhové dôsledky. Najtvrdšie zasiahne menších výrobcov a distribútorov, zatiaľ čo dominantný hráč – najväčšia tabaková spoločnosť na slovenskom trhu – by prešiel reguláciou s minimálnym dosahom a pravdepodobne by svoje postavenie ešte posilnil.
Znepokojujúce je aj personálne pozadie. Vedúcim kancelárie ministra zdravotníctva je bývalý manažér práve tejto spoločnosti, ktorú návrh paradoxne najmenej zasiahne. Takéto prepojenie prirodzene vyvoláva pochybnosti o nestrannosti legislatívneho procesu a o tom, komu návrh v skutočnosti prospieva.
Rozpočtový aj reputačný hazard
Vláda pritom len nedávno schválila rozpočet na rok 2026 a prijíma konsolidačné opatrenia, ktoré zasiahnu domácnosti aj podnikateľov. V tejto situácii pôsobí návrh ministerstva zdravotníctva ako ťažko pochopiteľný krok. Namiesto posilnenia fiškálnej stability sa štát dobrovoľne vzdáva stabilného zdroja príjmov, s ktorým dokonca počíta v rozpočtových prognózach.
Takéto kroky podkopávajú dôveru v zodpovedné riadenie verejných financií a znižujú predvídateľnosť daňovej politiky. Slovensko potrebuje stabilné a transparentné daňové prostredie, nie náhle zásahy bez analýz a bez jasného prínosu.
Zákon, ktorý má chrániť zdravie, napokon chráni niečo celkom iné. Z pohľadu verejných financií aj hospodárskej politiky ide o krok, ktorý je ťažko obhájiteľný.