Autor je vedúci pardubickej redakcie MF Dnes.
Pokrok sa nedá zastaviť. Parné lokomotívy sa už v bežnej doprave nepoužívajú, ani už nemusíme telefonovať z telefónnych búdok a keď chceme sledovať zahraničnú televíziu, nemusíme liezť na strechu a otáčať anténu. Podobne, keď ideme na hokejový zápas, často smerujeme do modernej arény so všetkým komfortom.
Ale komu niekedy nechýba stará ľadová plocha? Tá nezameniteľná zmes vôní, kombinácia amoniaku z chladiaceho zariadenia, dymu z motora starej rolby, zatuchnutého zápachu šatní a sušiacich sa dresov, lacného piva, rozliatych nápojov na schodoch a spáleného oleja z bufetu... Hmatateľná zima z ľadu, ktorú ste cítili, keď ste zostúpili do spodných častí tribúny... Alebo naopak, vietor a mráz prenikajúci cez vŕzgajúce dvere pri vchode... Jedinečný zvuk pukov narážajúcich do mantinelov... To je práve romantika hokeja. Ako chlapec som to zažil na vlastnej koži.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
Zostáva vám 71% na dočítanie.