Čo s tou nešťastnou matematikou

Matematika sa neteší obľube, aspoň na Slovensku. Je na tom oveľa horšie ako chémia, a tú pritom neznášajú všetci, lebo ničí životné prostredie. Hovoria to aj ľudia s kefírom v ruke, pritom možno nevedia, že kefír je produktom kvasnej chémie. Matematika je „iba“ zbytočná. Zapnite si rádio a väčšina mienkotvorných ľudí vám povie, že matematika na strednej bola čisté peklo a preto som hercom, hudobníkom, moderátorom – dosaďte si ľubovoľné povolanie, kde na prvý pohľad netreba matematiku.

Na jednej strane je to obrovské šťastie, pretože máme množstvo skvelých ľudí v týchto povolaniach, na druhej strane je to tak trochu nešťastie. Štatistiky hovoria, že keď som maturoval ja, maturovalo z matematiky osemdesiat percent študentov. Dnes dvanásť percent! Hovorím o stredoškolskej, nie o vyššej matematike. Hovorím o počtoch, trigonometrii, geometrii, rovniciach a podobne. Samozrejme, v tej najjednoduchšej forme.

Počty zvláda môj mobil. Geometrické a analytické problémy, ak vzniknú na ceste do Chorvátska, vyrieši moja navigácia – na zvolenie najrýchlejšej alebo najekonomickejšej cesty stačí stlačiť príslušné tlačidlo. Ak treba náhodou riešiť trojčlenku, čo je v zásade rovnica, pomôže „kockatý“ kamarát. To ostatné s istotou nepotrebujem. Obávam sa však, že to je omyl. Keď už naozaj nič iné, tak matematika nás učí myslieť, navyše logicky. A sme pri tom známom probléme s informáciami na internete.

Plačeme, že dnes našu verejnosť ohlúpi ľubovoľný nezmysel, že chýba kritické myslenie a naletíme na každú somarinu. Kazí nám to mládež, preto skúšame nájsť všetky možné riešenia, aby sme sa z toho vysekali a našu mládež ochránili pred „zlými“ šíriteľmi hoaxov. Zabudli sme, že stredoškolská látka zahŕňa aj matematickú a výrokovú logiku. Toto učivo nás nútilo hľadať vo výrokoch ich pravdivostnú hodnotu. Existuje na to celý aparát postupov, ktorý nás dovedie k tomu, aby sme spoľahlivo zistili, či ten alebo onen výrok je pravdivý alebo nie. Nie, nehovorím, že sa výroková logika dá použiť na všetky situácie, ale dáva návod, ako čítať texty s kritickým nadhľadom. Nie je to práve to, čo potrebujeme?

Skončím tým, že matematika radov a postupností používa matematickú indukciu. Tá hovorí, že ak niečo platí pre prvý prípad, musí to platiť aj pre n-tý prípad, a potom pre n plus prvý. Ak niečo neplatí pre jediný prípad, tak výrok neplatí všeobecne. Ak to uplatníme na chémiu a kefír, nemôže byť všeobecne platné, že chémia ničí životné prostredie.