Informácia, že vaša tolkšou Trochu inak s Adelou sa vysiela už desať rokov je neuveriteľná. Asi nerátam roky alebo ten čas tak rýchlo beží… Predpokladám, že vy ste to mali zrátané úplne presne.
Ani ja som to nemala zrátané úplne presne. Mám však pozorných kolegov v tíme a aj v RTVS, ktorí mi to pripomenuli (smiech).
Desať rokov, je to pre vás významné výročie? Z hľadiska premenlivosti stále sa zrýchľujúcej doby sa desaťročná výdrž jednej relácie na obrazovke javí ako veľký úspech. Ako to hodnotíte vy?
Mám asi šťastie, že sa celkovo pohybujem v dlhotrvajúcejších projektoch. „Prachuťou“ Trochu inak je však istá nadčasovosť. Snažíme sa volať hostí a rozoberať témy, ktoré nepodliehajú prílišnému tlaku aktualizácie, ale skôr prinášajú trvácne hodnoty. Napokon – zaujímaví ľudia sú skrátka zaujímaví v každej dobe.
Trúfate si pokračovať do ďalšieho desaťročia a dotiahnuť to až na Všechnopárty Karla Šípa, ktorá sa vysiela už 18 rokov?
Máme aj inú periodicitu, ktorá síce časom zhustla, ale nie je to, samozrejme, nemožné. Okrem toho nepodliehame ani tlaku komerčnej sledovanosti. Máme svoj bezpečný priestor Dvojky a ten si veľmi vážime. Sme však aj radi, že tejto stanici prinášame nadpriemerné čísla sledovanosti.
Otázka znie, chce sa vám aj naďalej pokračovať?
Jasné. Trochu inak volám aj „spoločenskou terapiou“ a tá by mala pokračovať.
Aký je podľa vás súčasný divák? Má rád stálosť, proste ak si nejaký program obľúbi, nerád sa s ním lúči. Alebo naopak, chce byť stále prekvapovaný niečím novým, iným?
Všetko závisí od typu programu. Niektoré sa rýchlo vyčerpajú a v iných majú ľudia dekády radi stabilitu. Preto fungujú aj také, aj také. Ja som tiež divákom rôznych typov relácií. Všeobecne si však myslím, že ak nejaký program prináša duši hladiaci rozumný obsah, tak to si nájde stabilného diváka vždy. Možno ho nebude príliš veľa, ale bude.
Keď sa to tak vezme, vaša tolkšou to spĺňa, keďže „inakosť“ má už v samotnom názve. V čom ste podľa vás iní? Vo výbere hostí, v tom, že to robíte vy?
Neviem, či názov nie je trochu prehnaný. Nie sme až takí iní. Robím rozhovory podľa môjho najlepšieho vedomia a schopností. Idem cez vlastnú zvedavosť a záujem. Hostia sú však v mnohom iní a to je asi tým kľúčom. Neviem a nechcem porovnávať rôzne tolkšou. Naším zámerom je dať naozaj maximálny možný priestor hosťovi a jeho téme, ale zároveň to držať v počúvateľnej nadhľadovej energii
Mimochodom, výber hostí. Je a vždy bolo iba na vás, koho do relácie pozvete?
Dohadujeme sa spoločne s producentom Danom Rabinom, ktorý ma pred rokmi na tento projekt aj nahovoril.
Stalo sa vám za tých desať rokov, že ste sa ocitli v úzkych, tápajúc, koho, akých hostí pozvať?
Ani nie. Zdá sa, že človeku narastú prirodzené antény na vyhľadávanie hostí. Dostávame aj tipy, máme oči otvorené. Zatiaľ to funguje.
