Vaše pôsobenie na pozícii generálneho riaditeľa azda najviac charakterizujú práve „personálne čistky.“ Prečo ste sa pustili práve do riešenia štruktúry vtedajšej STV? Na akom princípe ste si niektorých zamestnancov ponechali a iných nie?
Po mojom nástupe mala STV dlh miliardu slovenských korún, mínus 400 miliónov korún na účtoch a pracovalo v nej 2 200 ľudí. Zdecimovaná ekonomika, zdecimovaný program, značka, minimum divákov. Existovala len kvôli tomu, že to bola verejná inštitúcia. V prirodzenom prostrední by dávno skrachovala.
Žiaľ, v prípade, že chcete takúto inštitúciu reštrukturalizovať, musíte aj znižovať náklady na mzdy a prevádzku. Bol to princíp výkonnosti, momentálnej potrebnosti a hlavne sme vyhodnocovali, ktoré zložky sa dajú aj objednávať bez toho, aby ste ich v čase nepotrebnosti nemuseli platiť.
Čo bolo pre vás počas vášho pôsobenia najťažšie?
Každá zásadná reforma je zložitá a tie najťažšie situácie boli pri prepúšťaní.
Ak by ste mali povedať, v čom bola vaša misia naopak úspešná?
Hlavne v tom, že vrátila svojich koncesionároch, teda divákov, späť ku značke STV, ktorú začali opäť sledovať. Pochopili jasné zameranie Jednotky na rodinný typ programu a Dvojky na program verejnej služby. Pri mojom odchode si Jednotku zapínalo v priemere 20 percent a Dvojku 5-6 percent divákov. Samozrejme po reforme sa stabilizoval počet zamestnancov na približne 760, STV prestala vyrábať dlhy naopak pri odchode mala STV na svojich účtoch plus 360 miliónov korún.
Na pozícii generálneho riaditeľa ste skončili predčasne. Čo bolo dôvodom skoršieho odchodu z funkcie?
Do konca funkčného obdobia mi zostávalo päť mesiacov a v tom čase sa vymenila vláda. Vedel som, že nechce, aby som pokračoval. Prišla ponuka od Fera Feniča na prácu v Prahe. Nemalo pre mňa žiadny zmysel zostávať na pozícií, z ktorej by som už viac zmeniť nevedel. Naviac by som sa stal terčom politických prekáračiek a diskusií. Zotrvávať v takejto atmosfére na posledných päť mesiacov by bola pre mňa strata času.
Myslíte si, že potrebujeme verejnoprávnu televíziu? Aká je podľa vás jej úloha?
Áno, potrebujeme. Má ľuďom poskytovať kvalitné a objektívne informácie, investigatívu, kultúru, šport, zábavu. Zároveň by mala určite dávať priestor experimentom s využívaním nových technológií, mala by byť akýmsi výskumným laboratóriom na nápady pre šírenie obsahu do nových informačných nosičov, teda mala by dať priestor množstvu mladých ľudí.
Môže byť naša verejnoprávna televízia apolitická? Ako ste vnímali tlaky počas svojho pôsobenia a odkiaľ bol najciteľnejší?
Môže. Som o tom presvedčený. Tlaky som vnímal ako určite každý, na tomto poste, ale zostávali u mňa a nedovolil som, aby ich cítili ostatní zamestnanci. Tlaky sú zo širokého spoločenského spektra, ale dajú sa ustáť. Ak by to malo presiahnuť hranicu ohrozujúcu charakter a profesionalitu, tak sa vždy dá odísť.
Čo podľa vás momentálne RTVS potrebuje, aby zvýšila svoj kredit?
RTVS svoj kredit pomaly, ale isto opäť zvyšuje. Potrebuje zvýšenie koncesionárskych poplatkov a podľa mňa by jej pomohlo vytvorenie spravodajského kanálu.
Ako hodnotíte súčasné politické dianie okolo RTVS?
Len potvrdzuje, že stále z hláv a mentality našich politikov nevymizla tá gubernátorská mentalita vyjadrovať sa ku všetkému, čomu vôbec nerozumejú a hlavne k práci RTVS, lebo si myslia, že tým ovplyvnia verejnú mienku a posilnia svoju pozíciu.
Na jednej strane v dobe nových technológií a zmien na mediálnom trhu smiešne, na strane druhej smutné. Ak sa nezvýšia koncesionárske poplatky a na čele RTVS nezostane mediálny manažér typu Václava Miku, RTVS a hlavne jej televízna časť, definitívne skončí.