Každému človeku prirodzene rastú chlpy takmer na celkom povrchu tela (áno, aj ženám). Už niekoľko generácií sa považujú práve na ženách za niečo nechutné a mnohé z nich mali ochlpenie naposledy niekedy v puberte, kým nesiahli v tajnosti po prvej žiletke. Modelka a influencerka Natália Muchová necháva rastu svojho ochlpenia voľný priebeh už päť rokov. Priznáva však, že keď si to jej modelingová práca vyžaduje, ochlpenia sa zbaví. Najradšej by však bola, keby sa holiť nemusela vôbec.
Kedy si si povedala, že žiletke dávaš stopku? Čo ťa inšpirovalo?
Rozchod, haha! Na niekoľko mesiacov po konci môjho prvého dlhoročného vzťahu som sa prestala holiť.
Nevidela som jednoducho dôvod. A potom mi to "doplo". Prečo som vôbec investovala toľko času do odstraňovania si každého chĺpku na svojom tele? Nerobila som to pre seba. Robila som to, aby som sa páčila priateľovi, zo strachu čo si pomyslí moje okolie, ale nie preto, lebo to reálne chcem. To bol pre mňa zlomový bod.
Aký si mala v minulosti vzťah k svojím chlpom a aký ho máš dnes?
Mám pomerne výrazné husté ochlpenie, čo je v našej spoločnosti videné ako “neženské”. Puberta bola pre mňa preto obzvlášť ťažké obdobie. Holila som si absolútne všetko, až na ruky. Nechcela som mať pichľavé ruky, keď sa ma niekto dotkne. Ako dôsledok som však potom dostala veľa nepríjemných poznámok k mojim “mužským neatraktívnym rukám”. Ani tak, ani tak nebolo dobre. Najmä od nás žien sa očakáva nedosiahnuteľný štandard krásy. Vtedy som si neuvedomovala, že je nemožné týmto očakávaniam vyhovieť a zožieralo ma to. Dnes som si toho našťastie vedomá, a dokážem preto akceptovať moje telo také, aké je. Dokonca ho milovať.
Stretla si sa s negatívnymi ohlasmi? Boli viac zo strany mužov alebo žien?
V mojom osobnom živote to bolo tak 50/50, keď sa však zameriam na reakcie online, tak tie boli najmä zo začiatku veľmi negatívne. Šokovalo ma, ako extrémne zle a až agresívne dokážu reagovať tisíce ľudí na obyčajné chlpy len preto, že sú na žene. Nad tým sa treba najskôr zastaviť, CHLPY!
Takýchto reakcií je výrazne viac od mužov, avšak aj priveľa žien dokáže napísať degradujúci komentár. A to aj pod príspevkami, kde ochlpenie netematizujem. Stačí, že žena vôbec ukáže, že s ochlpením vie existovať a ľudia budú mať potrebu ti povedať, ako veľmi ich znechucuješ. Teší ma, keď vidím, že to tak nie je všade. V Montreale, kde teraz žijem, vidím ochlpenie na ženách stále častejšie a nikto k tomu nemá negatívny komentár. Jediné s čím som sa stretla, bola zvedavosť niekoľkých mužov, ale vždy sa spýtali s rešpektom.
Rozdiel je taktiež medzi generáciami. Od Gen Z dostávam veľa podpory, ktorú si veľmi cením a najstaršia generácia to jednoducho nerieši. Pamätajú si ešte časy, kedy ochlpenie bolo úplne normálne, nezáležiac od pohlavia.
Bolo ťažké sa odpútať od tejto normy?
Paradoxne pre mňa osobne to nebol problém. Jediní, ktorí majú s mojim ochlpením problém, sú ľudia, ktorých sa to vlastne vôbec netýka. Dostala som veľa správ, že takto si nikdy nenájdem chlapa. Prišlo mi to maximálne vtipné, lebo som aj chlpatá mala naplnený sexuálny život s hot modelmi. A teraz budem oslavovať 4-ročné výročie s úžasným mužom, pre ktorého som sexi s akoukoľvek dĺžkou ochlpenia. Chcem však aj prízvukovať, že hodnota človeka sa neodvíja od jeho vzťahu/vzťahov. Single ľudia sú rovnako plnohodnotní a hnať sa za každú cenu za vzťahom vám negarantuje šťastie.
Obmedzuje ťa to pri modelingu? Sú klienti, ktorí si doslovne vyžadujú oholenie?
Záleží od krajiny a od práce. Nachádzam sa aktuálne v Tokiu, kde si teraz musím ochlpenie pravidelne odstraňovať. Keď pracujem ako modelka vo Východnej Ázii, tak mám denne niekoľko castingov a nedalo by sa vopred komunikovať každému klientovi/ klientke samostatne, že sa neholím. Navyše je tu hladká pokožka vyžadovaným štandardom. Aj tetovanie alebo výrazné znamienka môžu byť problémom. Na Slovensku a v Kanade to riešim tak, že dám vopred vedieť že sa neholím a či by to bol problém. Potom mi buď povedia, že je to okej, alebo že by som sa musela oholiť. Prevláda síce taký typ práce, kde sa musím oholiť, ale mala som už aj práce, kde moje chlpy neboli považované za obmedzenie. Alebo sa musím niekedy oholiť len čiastočne.
Vždy ma poteší, keď si nemusím oholiť nohy alebo intímne partie, lebo tam mám obzvlášť citlivú pokožku, ktorá sa mi potom na nasledujúci deň často boľavo vyhádže. Snažím sa tejto reakcii kože rôzne predísť, ale ponechať chlpy je vždy najlepšie.
Podporuje ťa v tom tvoje okolie, priateľ?
Už sa privátne neholím cca. 5 rokov a za ten čas si moje blízke okolie zvyklo. Môj priateľ ma spoznal už s ochlpením, takže z jeho strany nebolo čo riešiť. Miluje a podporuje ma takú, aká som. Sám mi povedal, že by bolo absurdné odo mňa požadovať, aby som si každý deň odstraňovala chlpy, keď on si napr. svoje nohy ešte nikdy v živote neoholil.
Prečo podľa teba u mnohých chlpaté ženy vyvolávajú znechutenie?
Je to dôsledok tzv. sociálneho podmieňovania. Cez to, čo v našom okolí pozorujeme a s čím odmalička vyrastáme, si vytvoríme vzorec “správneho chovania sa”, ktoré je spoločensky akceptované. A ak sa niečo tomuto vzorcu potom vymyká, naša prvá reakcia zvykne byť odmietnutie. V dnešnom veľmi polarizovanom svete sa toto odmietnutie bohužiaľ prejavuje intenzívnejšie a môže nabrať formu hlbokého znechutenia až nenávisti.
Odstraňovanie chlpov bolo tisícročia súčasťou ojedinelých kultúr. Takto rozšíreným fenoménom, špecificky u žien, sa však stalo u nás v Európe až po druhej svetovej vojne. Predtým bolo prirodzené ochlpenie normou. Počas vojny sa však stali 2 zásadné veci. Po prvé - muži bojovali na frontoch a spoločnostiam, ktoré predávali žiletky chýbali zákazníci na domácom trhu. Po druhé - pre nedostatky nylonu, ktorý sa používal napríklad na výrobu padákov, museli ženy odovzdať svoje pančuchy armáde. Spoločnosti ako Gillette túto krízu využili a začali intenzívne propagovať holenie pre ženy s ich novými “feminínejšími” produktami. Holenie sa vtedy totiž považovalo ako čisto maskulínne a teda “neženské” - čo je v porovnaní s dnešnou dobou dosť paradox. Spomínané marketingové kampane boli neskutočne úspešné. Používali taktiky vytvorenia hanby ohľadom svojho ochlpenia a tu vznikol aj mýtus, že neoholené ženy sú nehygienické. Prvýkrát sa takto spopularizovali hladké nohy, podpazušie a vulva. Odporúčam každému vygoogliť si plagáty týchto vysoko sexistických reklám. Nuž a toto je obraz, ktorý máme o chlpoch na ženách dodnes. Dúfam ale, že cez otvorenú komunikáciu a lepšiu edukáciu sa naučíme tolerancie. Koniec koncov, sú to len chlpy.
