Slávnostné spustenie hodinového stroja v septembri 2018 ukončilo rekonštrukciu Staromestského orloja, ktorá trvala vyše roka a pol. Pre známu pamiatku má ale renovácia dozvuky aj teraz. Staromestský orloj v Prahe získal nečakanú pozornosť.
Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry totiž preveruje sťažnosť, podľa ktorej sa od pôvodnej podoby výrazne odlišuje tzv. kalendárium v dolnej časti fasády.
Štyri roky si to nikto nevšimol
Generálna oprava sa týkala vrchnej časti veže, arkiera kaplnky na prvom poschodí a samotného orloja. Originál kalendária od Jozefa Mánesje je uložený v Múzeu hlavného mesta Prahy. Novú kópiu vyhotovil akademický maliar a reštaurátor Stanislav Jirčík. Ten však oproti pôvodnej predlohe zmenil niektoré detaily takým spôsobom, že výsledok sa s kópiou v mnohých detailoch výrazne líši.
To si bežný človek nevšimne, pretože si kalendárium, kde sú alegórie na znamení zverokruhu s vidieckou tématikou, nemôže prezrieť dostatočne zblízka. Pokiaľ si však obe diela porovná vo zväčšenom meradle, rozdiely sú zrejmé na prvý pohľad.
Tváre kamarátov
Zahraničná tlač si všíma to, že umelec na novej kópii Mánesovho kalendária premaľoval tváre postáv podľa svojich priateľov z Brna a symbolu Prahy sa tak zvysoka vysmial. Jednou z tvárí je napríklad spisovateľka Kateřina Tučková.
Podoba je tak zrejmá, že ju ľudia na sociálnych sieťach začali dokonca k obrázku označovať. „Ako historička umenia by som najprv podotkla, že pán Stanislav Jirčík zjavne nemal za úlohu reštaurovať Mánesov originál, ale vytvoriť kópiu, čiže vlastne úplne nový artefakt,“ píše Tučková. Pri ďalšom z portrétov je napríklad nápadná podobnosť s brnenskou političkou Barborou Antonovou. Autor zmenil aj rasu psa.
Jiří Bláha, reštaurátor a historik umenia pre Aktuálně.cz hovorí, že schopnosť nevnášať svoje umelecké ambície do reštaurovaného diela patrí k základným predpokladom reštaurátorskej práce. „Neobstojí ani argument, že toto nie je reštaurovanie a originálu to neuškodí. Kópia je stále súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, ktorej sme sa rozhodli poskytnúť najvyššiu možnú zákonnú ochranu,“ tvrdí, že okrem reštaurátora zlyhali aj samotné kontrolné mechanizmy.
„Takto nekvalitnú kópiu nemal odborný dozor schváliť a nechať ju prevziať. Celá kauza bohužiaľ vrhá nepríjemné svetlo na reštaurátorov vôbec. Laik nás takto môže ľahko považovať za preplatených recesistov, čo našťastie u väčšiny naozaj neplatí,“ dopĺňa.
Čo na to autor?
Za výraznými zmenami na kópii kalendária pražského orloja si autor Stanislav Jirčík stojí. K úpravám sa priklonil preto, že vytvoriť dokonalé napodobnenie diela Jozefa Mánesa podľa neho vzhľadom na stav originálu nešlo. „Nebudem robiť suchopárne, bezinvenčné kópie a snažiť sa nezmyselne otrocky napodobniť niečo, čo nie je autentické,“ povedal v rozhovore pre Aktuálně.cz.
Keby boli nápisy správne, sedláčka mala anatomicky správne nohy a kalendárium bolo zachované, zmeny by podľa jeho slov nerobil. „Keby bola predloha v intaktnom stave, tak by som k žiadnym zmenám neprikročil.“ To, že ako predlohy tvárí mu slúžili priatelia, nechcel priznať. Pri vzniku alegórie jednotlivých kalendárnych mesiacov sa inšpiroval podobou svojich priateľov aj Josef Mánes, píše o tom Jaromír Pečírka v monografii o slávnom českom maliari z roku 1939. Na medailóne mesiaca januára napríklad vychádzajú postavy starca a mladíka z portrétov Jána Evanjelistu Purkyňu a jeho syna. „Ak mi niekto sedel modelom alebo či som si tváre jednoducho vymyslel, si nechám tajomstvom," uzavrel Jirčík.
