Na Slovensku môžeš za prekročenie rýchlosti zaplatiť pokutu až vo výške tisíc eur. Žiaľ, stále sa medzi nami nájdu aj takí, ktorí to zaplatia zo zadného vrecka a na svojom Lamborghini sa ponáhľajú kúpiť si ďalšie Lamborghini.
Vo Fínsku na to majú zaujímavý systém. Pokuty za rýchlosť, ako aj iné pokuty za nedodržiavanie pravidiel cestnej premávky, pokuty za krádeže v obchodoch a porušovanie zákonov na burze s cennými papiermi sa tu stanovujú na základe zárobku páchateľa. Systém odhadne množstvo peňazí, ktoré má Fín na míňanie za jeden deň, a potom ich vydelí dvoma, aby sa zistilo primerané množstvo peňazí, o ktoré by mal páchateľ prísť.
Čím máš vyšší plat tým vyššiu pokutu zaplatíš
Potom na základe závažnosti trestného činu sa systém riadi pravidlami, koľko dní musí páchateľ zostať bez týchto peňazí. To sa môže pohybovať od dvanásť dní do 22 dní. Prekročenie rýchlosti o viac ako 24 kilometrov za hodinu ťa bude stáť dvanásť dní a prekročenie rýchlosti o 40 kilometrov za hodinu so sebou nesie 22 dňový trest. Tí najbezohľadnejší vodiči zaplatia spolu teda asi 400 alebo 500 eur. Maximálny násobiteľ Fínska je 120 dní, no samotné pokuty nie sú obmedzené. Pokuta sa berie ako konštantná časť príjmu bez ohľadu na to, či zarobíte 80 tisíc EUR ročne alebo 800 tisíc EUR, takže môže byť vysoká v závislosti od toho, koľko ste prekročili rýchlosť.
Prekročil rýchlosť o 20 kilometrov a dostal pokutu 100 tisíc
Niektoré príklady pokút, ktoré bijú do očí, zahŕňajú vedúceho pracovníka spoločnosti Nokia v roku 2002, ktorý dostal pokutu 103 tisíc dolárov, vyše 100 tisíc eur, za rýchlosť 72 kilometrov za hodinu v zóne kde bola povolená rýchlosť 50 kilometrov.
Ďalším šokom je Reima Kuisla, fínsky podnikateľ, ktorý bol prichytený pri jazde na svojom aute rýchlosťou 104 kilometrov za hodinu v zóne s rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu, ktorý potom dostal pokutu 54 tisíc eur za jeho ročný príjem 6,5 milióna eur.
Ďalšie krajiny, ktoré sa tiež riadia systémom „posuvnej stupnice“, zahŕňajú Švédsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko a Švajčiarsko.
Tapio Lappi-Seppälä, riaditeľ Inštitútu kriminológie a právnej politiky Helsinskej univerzity, hovorí, že drvivá väčšina Fínov stále podporuje pokuty. „Ide o sociálnu spravodlivosť a rovnaký dopad trestu.“
Samozrejme najlepším spôsobom, ako sa vyhneš pokute a vyplateniu akéhokoľvek svojho ťažko zarobeného príjmu, by bolo v prvom rade neporušiť zákon.
