V Brainee sme sa pozreli na rôzne scenáre toho, ako to môže na univerzitných pôdach a v životoch študentov vyzerať túto alebo budúcu zimu. Náklady na energie – elektrina, plyn a neskôr možno aj voda, budú rapídne stúpať. Celá Európa sa chystá na mrazivé obdobia a dodávky plynu sú... ťažko zhrnúť do jednej vety.
Na pokraji kolapsu
Kríza, ktorá môže ochromiť nejednu krajinu sa dotýka aj študentov. Nielen doma, kedy budú musieť ich rodiny reorganizovať priority, čo sa týka výdavkov, ale aj na školách. Tie sa totiž vyhrážajú, že ak im nepríde na účet viac peňazí na zaplatenie poplatkov, neotvoria v novembri svoje brány pre študentov.
„Vysoké školy sú na pokraji kolapsu. V ostatných rokoch už nie je možné hovoriť o ich rozvoji. No dnes ani o ich dôstojnom prežití či prežití vôbec,“ píše sa vo vyhlásení Slovenskej rektorskej konferencie. Požiadavky, ktoré štátu predkladajú, sa týkajú kompenzácie za výpadky spôsobené energickou krízou a dofinancovanie národných a európskych projektov tak, ako to robia vlády aj v okolitých krajinách. V opačnom prípade „vysoké školy od 17. novembra 2022 zatvoria svoje brány a prestanú plniť svoje poslanie,“ odkazuje rektorská konferencia.
Reakcia na vyjadrenia škôl na seba nechala čakať niekoľko týždňov. Dočkali sme sa jej až v piatok, 30. septembra. „Ministerstvo financií SR v piatok uvoľnilo takmer 17 miliónov eur pre verejné vysoké školy. Finančné prostriedky sú určené na kompenzáciu zvýšených cien energií,“ informuje TASR.
Nás zaujímalo, čo si o celej situácii myslia samotní študenti. Veď sa ich to predsa priamo dotýka. Pýtali sme sa, či by sa učili radšej dištančne doma, ako počas pandémie, alebo prezenčne. „Online výučba nebude, to by predsa vláde vyhovovalo. Nemuseli by platiť energie, keďže by sme si ich ako my študenti, tak aj učitelia platili sami doma. Keď sa zatvoria školy, zatvoria sa úplne,“ zhodujú sa niekoľkí pod našou anketou v najväčšej študentskej grupe na Facebooku. Zapojilo sa do nej 1033 študentov. Za dištančnú formu hlasovalo 295 z nich a za prezenčnú 738. Výsledok dobre odráža aj komentár jednej z diskutujúcich: „Pokojne aj vo vetrovke budem, ale prezenčne.“
Keď sme sa študentov pýtali na pre a proti dištančnej formy výučby, z jednej aj druhej strany padali pomerne pádne argumenty. Po prekonaní ekonomickej krízy by to mohla byť pre vysoké školy ďalšia téma na prípadnú úpravu vzdelávania, aby študentom vyhovovalo čo najlepšie.
Pre študenta Trnavskej univerzity dištančná forma znamená pokles produktivity. „Na druhej strane mi online forma občas vyhovovala, lebo som nestrácal čas fyzickým presunom do školy a späť. Ale v online forme som vôbec nebol mentálne prítomný na prednáškach, oveľa menej som si zapamätal. V prezenčnej forme je pre mňa tiež výhodou peer stretávanie, obedy v škole, akcie a aj keď ide človek do školy fyzicky, aspoň je nútený sa kus hýbať.“ Pre študentku Univerzity Komenského znamenala dištančá forma výučby komfort a lepšie sústredenie sa - sadla jej introvertnej osobnosti. „Veľmi mi to šetrí čas a ten môžem využívať produktívnejšie. Taktiež nemusím platiť za električenku alebo stravu mimo domu a viem ušetriť viac peňazí.“
Peniaze chýbajú
Rektor Univerzity Komenského Marek Števček sa pre TASR vyjadril, že škole chýba už v tomto roku 5,5 mil. eur. Univerzita má do konca roka zazmluvnené ceny a dodávky energii, avšak nevie sa, o koľko vyššími budú v budúcom roku. Vedenie školy napriek tomu hľadá možnosti, kde všade sa dá ušetriť – odhaduje sa, že obmedzovaním kúrenia sa vie ušetriť na spotrebe 10 až 15 percent, no ceny už beztak narástli o stovky percent.
Slovenská technická univerzita začala s využívaním moderných zatepľovacích systémov. Zároveň rozmýšľa aj nad znížením vykurovania svojich budov na hygienické minimum. Škola ráta aj s krajnými riešeniami, ako napríklad „počas skúškového obdobia zimného semestra uzavretie internátov a skúšanie online, prípadne prechod vybraných zamestnancov na prácu z domu a len temperovanie budov,“ povedal pre TASR hovorca univerzity Juraj Rybanský.
„Spolieham sa na to, že zodpovední si túto situáciu plne uvedomujú a prijmú také opatrenia, ktoré pomôžu univerzitám a vysokým školám plne realizovať ich poslanie a úlohy,“ spomenul vo svojom príhovore Ferdinand Daňo, rektor Ekonomickej univerzity. Scenár o dištančnej výuke, akú sme poznali počas pandémie, len z dôvodu nedostatku prostriedkov na chod univerzity nie je v tomto prípade namieste.
