Vojna je niečo, čo si naša generácia nevie predstaviť aj napriek tomu, že jednu máme hneď za hranicami s Ukrajinou. Skrz sociálne siete síce môžeme byť priamymi svedkami hrôz, ktoré sa na bojovom fronte dejú, no stále je to ako pozorovať leva cez plot v ZOO. S dopadom rakiet na Poľské územie a tragickým úmrtím dvoch Poliakov však krutá realita vojny na nás začala pôsobiť o čosi bytostnejšie. Hoci nie je potvrdené, o čie rakety išlo (a pracuje sa aj so scenárom, že boli len zablúdené Ukrajinské), strach je aj tak na mieste. Ak premýšľaš nad tým, čo by prinieslo vyhlásenie vojny, v článku sa dočítaš potrebné informácie ohľadne brannej povinnosti aj alternatívy, ktorú ti štát umožňuje v prípade, že sa vojny z rôznych dôvodov zúčastniť nechceš.
Branná povinnosť
Ministerstvo vnútra vydalo jasné pokyny, za akých podmienok vzniká branná povinnosť občanom a občiankam Slovenskej republiky. Vojenská územná správa zaraďuje mužov, ktorým vznikne branná povinnosť, do národnej registrácie. Proti povolávaciemu rozkazu sa nie je možné odvolať ani ho nechať preskúmať súdom. V čase vojny alebo vojnového stavu sú tí, ktorým bol povolávací rozkaz doručený, povinní podrobiť sa odvodu a nastúpiť na mimoriadnu službu, aby doplnili ozbrojené sily - z nich sa budú následne vytvárať zálohy.
Čo sa stane v prípade, ak evidovaný občan v čase bezpečnosti odoprie mimoriadnu službu? Môže mu hroziť pokuta od 331 do 1 659 eur a väzba do 5 rokov. Ak je však povolanie do vojny v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, bude povinný vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.
Branná povinnosť platí pre každého muža, ktorý od 1. januára daného kalendárneho roka dovŕšil 19 rokov a má trvalý pobyt na Slovensku. Týka sa to aj trans mužov, ktorí podstúpili tranzíciu a majú zmenené svoje údaje na úrade. Táto povinnosť mužom zaniká v momente, keď dovŕšia 55 rokov. Branná povinnosť sa netýka trans žien, ktoré podstúpili tranzíciu a majú úradne zmenenú identitu. Žien sa teda táto povinnosť netýka - pokiaľ príslušné autority nerozhodnú inak. Taktiež tých, čo majú ťažké zdravotné postihnutie alebo nesvojprávnosť, sa povinnosť netýka.
Odvod do služby
Odvod sa vykonáva len v čase vojny alebo vojnového stavu, a to v územnom obvode kraja. Povolávací rozkaz prichádza poštou a doručuje sa do vlastných rúk a občana zaväzuje prísť na miesto odvodu v určenom termíne. Povolávací rozkaz ťa zároveň oprávňuje využívať verejnú dopravu zadarmo. V prípade, ak sa na miesto odvodu nedostavíš, predvedú ťa tam príslušníci policajného zboru.
O ročníkoch, ktorých sa odvod týka, rozhoduje prezident/ka. Pri predvolaní sú odvedenci následne skúmaní komisiou, ktorú tvorí prednosta okresného úradu a lekár - tí posudzujú, či je odvedenec schopný vykonávať vojenskú službu, pričom je povinné sa tejto prehliadke podrobiť.
Alternatívna vojenská služba
Občanom je umožnené v stave bezpečnosti poslať žiadosť na odopretie výkonu mimoriadnej služby. Takúto žiadosť však treba pravidelne adresovať na príslušný vojenský útvar v okrese trvalého pobytu v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti, teda dovŕšenia 55 rokov. V prípade, že bude toto vyhlásenie podané po ministerstvom danom termíne alebo v čase krízovej situácie, nebude takáto žiadosť prijatá. Ak prezident/ka v čase vojny a vojnového stavu nariadi povolať zaevidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, nie je možné sa voči rozkazu odvolať ani ho nechať preskúmať súdom.
Žiadosť o výkon alternatívnej vojenskej služby by mala obsahovať: meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu trvalého a prechodného pobytu a povolanie. Tí a tie, ktoré sú zaevidované v alternatívnej vojenskej službe zabezpečujú obranu štátu, poskytujú pomoc alebo vykonávajú záchranné práce pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, poskytujú zdravotnícku aj sociálnu starostlivosť. Taktiež poskytujú služby na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl.
Čo sa týka počtu žiadostí ohľadne tohto typu vojenskej služby, hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková uviedla, že k dnešnému dňu ministerstvo zaevidovala doposiaľ 52 vyhlásení o alternatívnej vojenskej službe. Hovorkyňa ministerstva ďalej uvádza stav za rok 2021 - vtedy prišlo 11 vyhlásení. Nízky počet komentovala takto: „Nakoľko väčšinu roka bol vyhlásený núdzový stav, nebolo možné podať predmetné vyhlásenie, resp. na podané sa neprihliadalo.“ V roku 2020 evidovali 290 vyhlásení. V prípade, že sa týmto občanom zákonne nariadi, aby vykonávali službu majú „povinnosť absolvovať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.“
Radšej by som ušiel ...
Pýtali sme sa aj mladých, ako by reagovali v prípade, že by k nim zrazu prišiel povolávací rozkaz. Drvivá väčšina uviedla, že by sa vojne najradšej vyhla, či už útekom za hranice, alebo požiadaním o výnimku či dokonca sebemrzačením ... Či už bol dôvod záchrana vlastného života alebo rodina, ktorú by nechceli opúšťať. Našlo sa však ja zopár takých, ktorí by krajinu brániť chceli. Ak by rozkaz prišiel lekárničke Juliane (22), zostala by šokovaná, bez reakcie. „Moje prvé myšlienky by boli o tom, že ma práve niekto odsúdil na smrť. Nechcem umrieť pre nejakého politika, čo sa vôbec nezaujíma ako to vyzerá s obyčajnými ľuďmi. Tejto povinnosti by som sa snažila vyhnúť.“.
D. (25) rázne odmietol zapojenie sa do bojov proti komukoľvek. „U mňa je na prvom mieste ochrana mojej rodiny, radšej by sme ušli za hranice“
Matej (24) reagoval trocha odľahčene, vojnu berie vážne a vyhol by sa jej akýmkoľvek možným spôsobom. „Zbraň by mi do ruky nemohol dať nikto. Ja mám za sebou tri umelecké školy, ja by som zbraň držal len končekmi troch prstov.“
M. (23) mrzí, že by ho na vojnu pre jeho zdravotný stav nevzali, nakoľko má obmedzené možnosti pohybu. Inak by šiel. „Maximálne tak do poľnej kuchyne by som mohol. Ale nebránil by som sa.“
Študentka Stela (19) celú situáciu vníma veľmi intenzívne a spôsobuje jej strach a smútok, spýtala sa však zároveň otázku, ktorú by si mohli pokladať aj tí, ktorí za konfliktmi vo svete stoja: „Prečo sa v 21. storočí ideme zabíjať, bojovať medzi sebou kvôli úplnej blbosti?“
M. (26) reagoval rezignáciou, uvedomuje si, že ak by už povolávací rozkaz dostal, veľa by nezmohol. Vie však, že vojna nie je riešením ničoho a vyhnúť sa jej treba oblúkom. „S manželkou ešte okrem auta nič nevlastníme a viacero členov rodiny je v zahraničí, nemám pocit, že by to niečomu pomohlo. Rozhodne by som s tým nebol nijako stotožnený.“.
