Sergej Nikítin je ruský študent, ktorý študuje v Nitre na UKF estetiku. Ruskú ambasádu polial červenou farbou a zúčastnil sa mnohých protestov nielen na Slovensku, ale aj vo svojej rodnej krajine. V rozhovore sa dočítaš, aký je momentálne v Rusku život, či sa stretol s negatívnymi komentármi a ako na ne reaguje.
Pôvodom si z Ruska. Aký tam bol život v porovnaní s tým, aký teraz vedieš na Slovensku?
Mne osobne sa život dramaticky nezmenil, len sa mi oveľa ľahšie cestuje po Európe, aj na Slovensku, kde sú vlaky zadarmo, ktoré využívam napríklad na cestu do práce z Nitry do Bratislavy a späť. Vyrastal som a žil skôr v strednej triede a bol som obklopený práve takýmito ľuďmi. V Rusku ich je mimoriadne malé percento. Máme buď veľmi bohatých, alebo veľmi chudobných. Celková životná úroveň je na Slovensku, samozrejme, neporovnateľne vyššia.
Si aktivista, ktorý protestuje proti vojne na Ukrajine. Polial si aj ruskú ambasádu červenou farbou. Čo si tým chcel dokázať?
Putin každý deň zabíja občanov Ruska, Ukrajiny a teraz aj občanov Európskej únie. Mojím aktivizmom sa snažím vyriešiť dve veci – upriamiť pozornosť tých, ktorí sú za ruskú vládu, ktorých je v tejto krajine veľa, a zmeniť zmýšľanie tých, ktorí si myslia, že všetci Rusi, bez rozdielu, sú zodpovední za túto vojnu.
Protestoval si aj v Rusku ... to asi bola iná káva. Mal si strach? Čo sa deje s aktivistami, ktorých v Rusku zatknú?
Samozrejme, že sa to nedá porovnať. Tak či onak, v Európe existuje právo a demokracia. Ruská federácia je postmoderna. Nikdy neviete, čo sa vám stane – uväznia vás, dajú vám pokutu, prepustia vás alebo vás možno zabijú, ak budete stáť v ceste, ako sa to stalo stovkám novinárov a politikov. Pokúsili sa ma obviniť z krádeže za to, že som vyšiel s vlajkou svojej krajiny a spieval hymnu v „nesprávny deň“ – 31. januára 2021 (celonárodný protest proti otrave a uväzneniu Navaľného, pozn. red.). Ale v tom čase som bol neplnoletý, možno to ma zachránilo. Ale polícia často používa fyzické a sexuálne násilie na vymáhanie dôkazov. Bolo to strašné? Bolo. Ale pripravil som sa, ako sa len dalo.
Snažíme sa už dlhšie vyvrátiť stereotyp, že „všetci Rusi sú zlí“ len preto, že pochádzajú z krajiny agresora. Ako vnímajú Rusi to, čo sa od marca tohto roka deje na východ od Slovenska?
Rôzne. Ruská spoločnosť je teraz maximálne polarizovaná. Väčšina mládeže a inteligencie, ľudia z IT a iných európskych skupín myslenia sú proti vojne a Putinovi. Staršia generácia, obyčajní pracujúci ľudia z nie veľkých miest ju podporujú, pretože nemajú iné zdroje informácií, nemajú čas, nemajú chuť sa do toho púšťať. Oni sú väčšinou tí, ktorí idú do vojny.
Aká je momentálne atmosféra a nálada v Rusku?
Atmosféra historickej katastrofy, útlak, hrôza pre tých, ktorí sú proti, emocionálne a občianske povznesenie pre tých, ktorí sú za. Veľa mojich mladých kamarátov nemôže nikam odísť, pretože nemajú dostatok peňazí. Ich životy sa tak stávajú neznesiteľnými v tejto Putinovej diktatúre.
Prišiel si pre názory na vojnu o kamarátov? Respektíve v rodine o tom prebiehala diskusia?
O kamarátov nie, dobre, že si viem vyberať ľudí. Prestal som ale komunikovať s niekoľkými známymi. Ale s nikým som sa nehádal, je to zbytočné. Najväčším problémom pre mňa boli moji rodičia. Stále sme však v kontakte. Ako by to mohlo inak byť?
Ako reagovala tvoja rodina, keď si začal so svojím aktivizmom?
Pozitívne, pretože som s nimi v tom čase žil a povedal som im alternatívny pohľad na vec. Môj otec dokonca vtedy išiel na zhromaždenie so mnou. Ale keď som odišiel, veci sa začali postupne meniť. Už nie sú mladí, internet používajú len zriedka a pozerajú len televíziu. A je to len sublimovaná propaganda, nič viac. Často aj v zábavných reláciách. Ale neobviňujem ich a neobviňujem ani iných, ktorí sa s propagandou stretli. Taká je ľudská psychológia.
Na Slovensko si prišiel pred rokom. Prečo práve sem?
Pretože to bola najdostupnejšia a najlacnejšia krajina, kde sa dalo prísť z ruskej školy a dokonca s dobrou úrovňou vzdelania. Svoju voľbu neľutujem. Milujem túto krajinu a považujem ju za svoj druhý domov.
Sociálne siete sú plné ľudí, ktorí podporujú vo vojne Rusko. Stretol si sa aj ty s názormi, že keď si pôvodom Rus, mal by si aj ty svoju krajinu podporovať?
Samozrejme. Nevenujem pozornosť takým veciam. A diskutovať s ľuďmi, ktorí vás nechcú počúvať, je zbytočné. Existujú však ľudia, s ktorými môžete komunikovať. Takýmto ľuďom musíte jemne a šetrne sprostredkovať pravdivé informácie, a nie sa ich snažiť uraziť a hneď sa snažiť zmeniť ich názor. Odrádza ich to.
Ako spracovávaš a reaguješ na prípadné nenávistné komentáre na tvoju osobu?
S iróniou alebo porozumením. Mnohé komentáre tohto typu sú platení Putinovi trollovia, ktorí takto pracujú pre Kremeľ. Takíto ľudia majú mizerný život.
Na Slovensku študuješ estetiku. Chcel by si sa po štúdiu vrátiť späť do Ruska, alebo plánuješ zostať na Slovensku?
Ako sa teraz môžem vrátiť do Ruska? Som defacto deportovaný za svoje politické názory. S najväčšou pravdepodobnosťou ma hneď po prekročení hraníc zadržia a pridajú na zoznam tisícov politických väzňov. Rád by som sa vrátil a vybudoval krajinu nanovo, ale to sa mi pravdepodobne podarí až o desať, dvadsať či tridsať rokov.
