Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Orange
Pracuješ ako šéf digitálnych médií vo veľkom vydavateľstve. Tvojim vysnívaným povolaním, keď si bol dieťa, však bolo asi niečo iné... Čím si chcel byť?
Nepamätám si už, čím som chcel byť ako dieťa ale celkom živo si spomínam, ako ma oslovila moja úplne prvá práca. Začínal som ako športový redaktor v košickom večerníku. Pre mňa to znamenalo, že mi niekto bude platiť za to, že budem chodiť na zápasy futbalistov, hokejistov, alebo basketbalistiek a niečo o tom napíšem. Písanie o športe mi vlastne ako hobby zostalo dodnes, a pracujem aj v médiách, hoci na inej pozícii - to asi nebude náhodou.
Čo presne je náplňou tvojej práce?
Mám na starosti oddelenie digitálnych projektov vo vydavateľstve. Preto je náplňou mojej práce to, aby všetky naše projekty internetové projekty žili plnohodnotným životom. Aby sme čitateľom a zákazníkom boli k dispozícii po celý čas a aby si u nás našli vždy to, čo tam hľadajú. A samozrejme – aby ich bolo čo najviac.
Si logicky a pragmaticky založený človek, alebo majú v tvojom reálnom živote miesto aj sny?
Určite som najmä v mladosti rád sníval o veľkých veciach – napríklad ako stojím na čiare trestného hodu a môžem premeniť víťazný kôš. Čím som starší, s povinnosťami a zodpovednosťou už asi prevládajú logické a pragmatické rozhodnutia. Niekedy sa ale stále pristihnem, že sa počas dňa zasnívam. Najmä keď vidím v televízii reklamu na výhru v lotérii.
Okrem toho, že zastávaš vysokú manažérsku pozíciu, máš veľkú rodinu a založil si športový portál. Time management v tvojom živote naberá úplne iný rozmer...
Aj môj deň má 24 hodín a môj týždeň sedem dní. Je preto dôležité vedieť si naplánovať život, povinnosti, prácu aj oddych tak, aby sa všetko zmestilo do kalendára. Ten v mojom smartfóne je úplne kľúčový. Dá sa povedať, že som na ňom dosť závislý. Čo v ňom nie je, ako keby neexistovalo. Najmä počas pracovných dní. Víkendy mám potom najradšej úplne biele, bez farebných pásikov.
Ste veľká početná rodina. Riešiš bezpečnosť na internete v spojitosti s deťmi? Ako?
Snažím sa nájsť vhodný pomer medzi dôverou a kontrolou. Nie je to úplne jednoduché, no doteraz to zdá sa celkom funguje. Mám šťastie na zodpovedné deti, pre viaceré z nich navyše zatiaľ mobilné telefóny nie sú najdôležitejšími každodennými spoločníkmi. Čo sa napríklad o mne povedať nedá.
Pandémia nás všetkých prekvapila. Čo ti počas nej pomáhalo udržať si psychické zdravie a pohodu?
Práca, lebo u mňa jej skôr pribudlo, ako ubudlo. Správy na internete sa stali ešte žiadanejšími, kvôli svojej ľahkej dostupnosti. To znamená väčšie nároky na ľudí, ktorí ich pripravujú aj na systémy, ktoré ich spracúvajú. Plus počas druhej vlny sme začali s rozvojovými projektami, jedným z nich je aj web Brainee.sk. Takže som sa vlastne ani nemal kedy nudiť.
Vydavateľstvo sa ešte v pandemickom období rozhodlo pustiť sa do nových projektov. Máš pocit, že práca napríklad pri tvorbe Brainee bola diametrálne odlišná ako by bola bez pandémie?
Určite v niečom áno. Mali by sme viac brainstormingov naživo, možno by niektoré procesy trvali o čosi kratšie. Aj tak si ale myslím, že sme Brainee pripravili rýchlo a veľmi dobre, aspoň prvé reakcie a čítanosť nám to hovoria.
Ako sa ti pracuje z domu? Čo považuješ za piliere, bez ktorých by to na homeoffice nefungovalo?
Základom mojej práce je internet. Potrebujem ho dostatok v primeranej kapacite. Chvíľu s tým bol mierny problém, keďže sa k môjmu domu nikomu nechce vykopať dvesto metrov pre kábel na rýchle pripojenie. Odkedy mi ale poradili u môjho operátora a vyniesli na strechu prijímač na mobilný internet, môžeme doma robiť všetko. Aj streamovať, riešiť porady na Zoome, či nahrávať podcasty. Stabilné a rýchle pripojenie je to, čo potrebujem, a môj operátor mi to aj ponúka. Mám šťastie na šikovných ľudí na styčných bodoch so zákazníkmi, pomohli mi napríklad aj keď som na Silvestra predpoludním stratil telefón. Na obed som mal nový a mohol všetkým rozposielať želania úspešného nového roka. Skrátka, vedia sa postarať o bežných, ale aj firemných zákazníkov, vrátane živnostníkov.
Myslíš, že ľuďom na riadiacich pozíciách – ako si ty – chýba ten pracovný kontakt s podriadenými a kolegami viac ako v našom prípade redaktorom a novinárom?
Novinárom podľa mňa chýba viac, predsa len ich živobytie je založené na komunikácii s ľuďmi. Aj ja potrebujem komunikovať s ľuďmi, za ktorých spoločnú prácu zodpovedám, preto som bol rád, keď sme sa začali aspoň po častiach a kúskoch opatrne vracať do kancelárií. Najmä pri rozbehu nových projektov je osobná komunikácia nenahraditeľná, preto som rád, že už je aspoň ako-tak aj možná. Na všetko ostatné máme Zoom.
Čo sa ti pri krízovej komunikácii s ľuďmi v práci osvedčilo najviac? Aký prístup?
Pokoj, rozvaha a sebareflexia. A niekedy istá dávka diplomacie, ktorá v korporátnejšom prostredí niekedy pomôže náročným situáciám predchádzať.
Ty si veľmi pozitívne naladený človek, vždy obklopený ľuďmi. Vyhľadávaš niekedy aj chvíle samoty?
Rád by som, ale už len štatisticky to je pri mojom pracovno-rodinnom nastavení takmer nemožné. Jediné miesto, kde som občas aspoň chvíľu sám, je golfové ihrisko. Na to sa snažím dostať aspoň z času na čas a aspoň trochu vypnúť a sústrediť sa len na malú loptičku a jamku na gríne.
Máš možnosť dávať si niekedy taký digitálny detox? Alebo pracuješ aj cez víkendy?
Počas pandémie som si na čas odstránil aplikáciu sociálnej siete z telefónu. Dlho mi to ale nevydržalo, aj keď si uvedomujem, že skrolovanie statusmi a komentármi je toxické pre dušu. Písaniu sa venujem asi najviac cez víkend, napíšem pár článkov, nič viac. Keď ma to baví, je to ešte práca? Detox si doprajem na dovolenke, chystáme sa na Liptov, kde naposledy ešte nebol poriadny 4G signál. Som zvedavý, či doba pokročila, alebo budem týždeň - ako sa hovorí - vypnutý.
Máme v práci taký úzus s blížiacimi sa dovolenkami, že hlavne oddychovať bezpečne, v bezpečnej krajine. Kde sa chystáte tento rok, ak vôbec niekde?
Chystám sa dvakrát na týždeň do lesa. Najprv s deťmi k rodičom na východ a potom na samotu na Liptovskej Mare. Oveľa bezpečnejšie sa asi ani nedá. More počká, k nemu sa pozrieme verím už o rok. Azda tam stále bude.
