Kryptomenové šialenstvo tu máme niekoľkokrát do roka, keď cena najznámejších mien vyletí do výšin. Od šialenstva z minulého roka, kedy Bitcoin prekonal hranicu 50-tisíc eur za jednu mincu, sa momentálne nachádzame v období, kedy sa ledva škriabe k 20-tisícom. Aj keď cena sa neustále mení, sú veci, ktoré zostávajú. A nie sú ani zďaleka príjemné.
Ako totiž informuje portál ScienceAlert, americkí výskumníci na základe podielu na trhu vypočítali, že najznámejšia kryptomena má za následok väčšie poškodenie klímy ako celosvetová produkcia hovädzieho mäsa. Škody sa už dokonca dajú porovnať s tými, ktoré spôsobuje ropa.
Katastrofálne dôsledky
Zistenia novej analýzy dokonca naznačujú, že Bitcoin je potenciálne neudržateľný a mohol by mať v budúcnosti katastrofálne sociálne a environmentálne dôsledky. Od roku 2016 do roku 2021 sa emisie skleníkových plynov ekvivalentné pre bitcoiny zvýšili z menej ako jednej metrickej tony na mincu na 113 ton na mincu.
Pre lepšiu predstavu, každý jeden Bitcoin vyťažený v roku 2021 pravdepodobne viedol k poškodeniu klímy vo výške 11 315 dolárov, čo len za jeden rok predstavuje približne 3,7 miliardy dolárov. Aby toho nebolo málo, výskumníci sa rozhodli porovnať ťažbu digitálnej meny s inými aktivitami, ktoré majú vplyv na našu planétu.
Bitcoin je multimiliardový priemysel a počas päťročného obdobia trvania štúdie sa zistilo, že jeho klimatické škody dosahujú v priemere 35 percent jeho trhovej hodnoty. To znamená, že ak si vezmeš jeden americký dolár bitcoinov, približne 35 centov predstavuje klimatické škody.
So zlatom sa ani nedá porovnať
Tieto klimatické škody sú len o niečo nižšie ako za zemný plyn (46 centov) a benzín z ropy (41 centov). Sú ale napríklad vyššie ako produkcia hovädzieho mäsa (33 centov) a omnoho viac ako ťažba zlata (4 centy). Mimochodom, žiadna z týchto činností sa v súčasnosti nepovažuje za udržateľnú.
„Shrnuté, výsledky predstavujú súbor varovných signálov pre akúkoľvek úvahu ako udržateľný sektor (investičný alebo iný),“ píše environmentálny ekonóm z University of New Mexico Benjamin Jones a jeho kolegovia vo svojom publikovanom článku.
„Zatiaľ čo zástancovia pravidelne ponúkajú [Bitcoin] ako reprezentujúci druh ‘digitálneho zlata‘ z hľadiska klimatických škôd, [Bitcoin] funguje skôr ako ‘digitálna ropa‘.“
Ak by sa chcel Bitcoin vôbec považovať za udržateľný, jeho klimatické škody by sa museli časom znižovať, k čomu by mal prispievať vývoj a efektivita technológií. Nové výpočty však ukazujú, že sa to za žiadnych okolností nedeje. Samotná ťažba bitcoinov je založená na exponenciálnom raste výpočtového výkonu, ktorý si zase vyžaduje exponenciálne viac elektriny.
Viac energie, ako spotrebuje Rakúsko
A pomaly sa dostávame do takých extrémov, že svetová ťažba bitcoinov si vyžiadala viac energie, ako napríklad Rakúsko či Portugalsko v roku 2020. Podobne ako mnohé iné kryptomeny, aj Bitcoin je založený na ťažbe „proof-of-work“ (PoW), čo je vysoko energeticky náročný spôsob poskytovania šifrovaného overovania peňazí v decentralizovanej verejnej knihe.
Proces overovania je vo svojej podstate konkurenčný, pričom „mineri“ súťažia v riešení kryptografických hádaniek, aby overili transakcie na blockchaine a vytvorili nové mince. Špeciálne počítače by teoreticky mohli generovať nové bloky navždy, ale každý z nich pridáva obrovské množstvo energie do procesu overovania.
Ak by sa o celý proces starala iba obnoviteľná energia, systém by mohol byť udržateľnejší. Podľa odhadov však až 60 % poháňajú fosílne palivá, ako je uhlie a zemný plyn. „Ak takáto zmena chýba, možno je načase vzdať sa „obvyklého“ prístupu a zvážiť kolektívne konanie,“ píšu Jones a kolegovia.
Súčasné odhady klimatických škôd bitcoinu sú založené na globálnej spotrebe elektriny na PoW, ale existujú aj iné, ekologickejšie alternatívy. Kryptomeny založené na systéme proof-of-stake (PoS) boli nedávno navrhnuté ako riešenie vysokoenergetickej povahy procesov PoW.
Zmena zrejme nepríde
PoS je ďalší spôsob, ako overiť kryptomeny, ktoré rozdajú ďalší blok na blockchaine náhodne. Na ten chce napríklad tento rok prejsť kryptomena Ethereum, ktorá tak vraj zníži energetické požiadavky o 99 percent. Prechod z PoW na PoS systém by si však od bitcoinových minerov vyžadoval, aby vymenili všetok tento hardvér za hotovosť.
To by stálo čas a úsilie, ktoré by bol ochotný urobiť len málokto. Ak by sa to však stalo, „jeho spotreba energie a aj jeho klimatické škody odhadnuté v tejto práci by sa pravdepodobne stali zanedbateľnými“. Je ale nepravdepodobné, že sa to stane.
Odborníci tvrdia, že bitcoinová komunita už investovala do svojho systému PoW príliš na to, aby sa chcela zmeniť. O to smutnejšie je, že Bitcoin v súčasnosti tvorí asi 41 percent celosvetového podielu na trhu medzi kryptomenami.
