Najesť sa vo fast foode je dnes už úplne bežné. V našom hlavnom meste ich nájdeš na každom rohu, v každom meste na Slovensku nájdeš aspoň jeden, Mekáč má svoje prevádzky už aj pri rýchlostných cestách a kebabárne už otvárajú aj na dedinách.
Bufety áno, fast foody nie
Rýchle jedlo, pripravené priamo pred tebou v malej prevádzke, sa stalo súčasťou našich životov. Niekto si ho dopraje každý deň, iní iba keď nestíhajú, a len málokto si môže povedať, že nikdy v žiadnom nebol. V minulosti to však vyzeralo úplne inak. V mestách síce boli jedálne či bufety, kde si si „na stojáka” mohol dopriať šalát s rožkom, no skutočný fast food roky chýbal.
Všetko sa zmenilo až začiatkom roka 1989. Vtedy sa na prízemí bratislavského hotela Palace na rohu Poštovej a Obchodnej ulice otvoril úplne prvý socialistický fastfood. Dostal prozaický názov Gurman a v meste svojho času spôsobil hotové šialenstvo. Vchádzalo sa do neho v mieste, kde sa dnes nachádza bankomat VÚB Banky.
Hranolčeky s indulonou, ale zato v poháriku
Prvé dni pred prevádzkou stále dlhé radi ľudí, ktorí chcelo tento nový gastronomický zážitok vyskúšať na vlastnom jazyku. „Najväčším ťahákom boli hranolčeky s kečupom alebo tatárskou omáčkou. Veková štruktúra návštevníkov bola od detského kočíka až po stareckú paličku,” píše sa v článku Bratislavských novín.
Rady neprestávali miznúť ani ďalšie dni a ľudia sa išli poblázniť za hranolčekmi, ktoré sa podávali v poháriku. Okrem toho to bolo prvé miesto, kde sa podávali hamburgre. Podľa ľudí, ktorí si na miesto spomínajú, jasné vyhrávala tatárska omáčka. Okrem toho však mnohí spomínajú, že po meste sa tradovalo, že hranolčeky sa vyprážali na oleji s primiešanou indulonou, aby sa neprepaľoval tak rýchlo.
Ceny, z ktorých dnes odpadneš
„Boli sme tam možno raz, ale spomienka zostala. Stoličky na pružine, s ktorými neskúsený návštevník bojoval, veľmi zvláštny interiér, akoby kulisy zo sci-fi filmu. Ponurá atmosféra (prevládala čierna). Jedlo tiež akési zvláštne, cudzie, človek sa pýtal že čo to je, prečo také kombinácie, čo za výmysel zo západu. Tie napichovátka a chuť tatárky si pamätám dodnes. Keby niekto chcel oživiť Gurmana so všetkými týmito drobnosťami, bola by to tutovka!” napísal jeden z pamätníkov pod fotografiu interiéru na sociálnej sieti Facebook.
A koľko ťa stáli smažené hranolčeky a burgre? „Pri cenových reláciách v priemere do 10,- Kčs za porciu ponúkajú zákazníkom štyri druhy hamburgerov, vyprážaný špíz, miňonky z kuracích prsíčok, rôzne druhy šalátov a bagiet. Z cukrárenských výrobkov sa objavia šišky, domáce buchty a tri druhy závinov,” písalo sa v správe Československej tlačovej kancelárie po otvorení 14. februára 1989. Za samotné hranolčeky bolo treba vysoliť sedem korún.
Tuzexové pocity
„Tak toto bolo aj moje obľúbené miesto. Dodnes spomínam a tie srdiečkové napichovátka, mám niekde odložených pár kusov,” spomína jedna z návštevníčok. „A keď dali hranolčeky do kelímku, to bolo niečo,” opisuje ďalšia, „skoro až taký tuzexovy pocit...” dodáva Bratislavčan Peter.
Podľa Bratislavských novín kvalita vydržala niekoľko týždňov, „kým sa všetko nedostalo do zvyčajných koľají a nestal sa z toho pajzel.” Nie je jasné, kedy Gurman definitívne zatvoril svoje brány, no podľa spomienok ľudí sa v priestoroch nachádzala ešte aj pizzeria, až neskôr boli prerobené na banku. Keď teda najbližšie pôjdeš po Obchodnej, budeš opäť o čosi múdrejší.
