(nečítaj, ak si seriál nevidel/a)
Miliardová adaptácia od Amazon Prime Video prináša magalomanský návrat do Stredozeme. Nie je napokon ani tak vzdialená od Jacksonového Pána Prsteňov, keďže s niektorými z jeho postáv sa stretáme aj v seriály. Za čo seriál chválil a čo mu vytýkam?
Ak ti nedávali spať myšlienky, odkiaľ sa vzal Gandalf, akou „princeznou bojovníčkou“ bývala Galadriel či aký príbeh sa skrýva za poker face Elronda z Roklinky, dostaneš svoje vysnívané odpovede. No najmä, ako boli vytvorené samotné prstene Pána prsteňov. Tvorcovia príbeh Prsteňov moci okorenili aj aktualizačnými momentami, ktoré sa v knižnej predlohe Silmarilion nenachádzajú a ktorým sa vyhýbal i sám autor J. R. R. Tolkien.
Vylepšenia oproti predlohe
Čo je rozhodne novinkou je Adar, otec a vodca škretov. Toho na začiatku vekov s množstvom ďalších elfov uniesol Morgoth (Sauronov učiteľ a najväčšie zlo tohto sveta, už porazené) a mučením zohyzdil a pretvoril vo svoj obraz. Takto vznikla škretia rasa. Čo tvorcovia prinášajú do adaptácie ako nový pohľad, je ich túžba po domova, v ktorom by nesvietilo slnko – keďže ich zabíja – a v ktorom by sa cítili v bezpečí pred ostatnými. Je ním, ako inak, Mordor, ktorý na začiatku veku býval aj celkom príjemným miestom, kým ho tiež nezohyzdili a nezahalili mračnami popola. S Adarom, ako aj jeho „deťmi“, sa dalo empatizovať, boli akýmisi klimatickými imigrantmi (len inverznými, oni klimatickú katastrofu niesli so sebou). To vrhalo aj na stranu „dobra“ troška iné odtiene, prvýkrát sme pri Tolkienovi nevideli len čierno-biele vnímanie dejov, ale o niečo komplexnejší náhľad.
Čo sa samotného vedenia príbehu týka, dali si záležať na budovaní napätia a mystifikácií svojich postáv. Zapracovaním linky kňažien z Rhunu, pátrajúcich po Sauronovi, nás mohlo na začiatku miasť a otvárať množstvo otázok ohľadne identity neznámeho cudzinca s magickými schopnosťami. Z neho sa nakoniec vykľul Gandalf a s kňažnými sa popasoval … Gandalfovsky. Hej, už tu sa prejavovali jeho angry issues, ktoré vždy rado dramaticky sprevádza zmena svietenia, hlasu a ši zľadovatenie blízkych živých tvorov. Čo sa kňažien týka, internet vedie debaty ohľadne ich pôvodu, ľudia sa domnievajú, že sú to maiar nižších rádov (teda ide o akýchsi polobohov), ktoré majú taktiež ako neznámy, čo spadol z oblohy, rôzne schopnosti. Ani moc všetkých troch však nestačila na nášho milovaného Gandalfa. Jeho linku sprevádzajú prahobiti, ktorých mal vždy rád, a nie je sa čomu čudovať. Oslavy milovali naozaj odjakživa. Postavy sú živelné, temperamentné a vôbec celá ich pospolitosť vyzerá ako nonbinary raj.
Elfovia sú sebci
Na druhej strane z elfov sa vykľuli celkom povýšenecké, sebecké a miestami rasistické potvory. Čo sa mi na nich nepáčilo však najviac je, že oproti Jacsonovým elfom, títo postrádali akúkoľvek vnútornú majestátnosť. Režisér Pána Prsteňov svojich elfov stvárňoval ako éterické bytosti žiariace vnútorným svetlom, pyšné a hrdé, bolo z nich cítiť, že roky naozaj počítajú ako dni. Seriálovým elfom sa síce vnútorné svetlo Valinoru, vďaka ktorému žijú, vytráca, no beztak si mohli tvorcovia dať viacej záležať na ich vykreslení. Takto veľmi jednoducho zapadajú medzi ostatné smrteľné rasy a ich výnimočnosť sa vytráca. Zostáva len pýcha a tá časom lezie na nervy.
Najviac to cítiť na Galadriel. Tá vôbec nevyzerá, že má už za sebou 500 krížikov; často sa správa veľmi naivne a priveľmi prchko. Navyše odpovede jej musia dávať smrteľníci na tak banálne otázky a situácie, až som sa sám seba pýtal, či vôbec chodilo to dievča do školy. Seriálová Galadriel taktiež nevie čítať myšlienky a nemá žiadne extra schopnosti, okrem talentu vytáčať všetky ďalšie postavy naokolo. Ruka v ruke s ňou kráča aj postava Saurona. Odpúšťam tvorcov, že z neho spravili človeka aj keď knižne malo ísť o elfa. No jeho herecké obsadenie je tak trocha … No temný pán, koho meno sa bála vysloviť polovica Stredozeme, to proste nie je. Na pohľad fešák, zručný kováč, ale zatiaľ žiadna výnimočnejšia črta, ktorá by sa dala pochváliť.
Liga Khazad-Dum vedie
Kto však jednoznačne príbeh ťahá a podporuje ho, je linka trpaslíkov a Elronda. Vtipné, srdečné, úprimné, energické a máme aj daddy issues. To, čo vzniklo medzi Elrondom a Durinom, je uveriteľné a živé priateľstvo – ich dialógy sa dobre počúvajú a tešil som sa zakaždým, keď prišiel na nich rad. Durinova žena Disa je zas iný formát … Opomeniem fakt, že jej nedali bradu (aj keď s ňou by bola ešte dokonalejšia) a prejdem rovno k tomu, že jej charakter bolo to najlepšie, čo mohli tvorcovia dodať. Nie je len Durinovou ženou a šedou eminenciou, je mienkotvorným prvkom jeho života, hlavnou poradkyňou, rovnocennou partnerkou. A na dej má rovnako silný vplyv ako Galadriel.
Na záver len dodám, že sa to naozaj oplatí pozerať. Aj keď množstvu ľudí nesadol zdĺhavejší posun deja a zvratov. Tento seriál sa však celkom spolieha na to, že pritiahne najmä fanúšika, ktorý je ochotný sa pohodlne usadiť a nechať sa unášať už len samotným pocitom, že je znova súčasťou toho, po čom v kníhkupectve pravdepodobne siahol ako prvé.
