Nie je diskotéka ako diskotéka. Každá éra má svoje slávne piesne a pohyby, z ktorých sa nasledujúce generácie zvyčajne smejú. Nikdy ale nezabúdaj na to, že tvoje deti sa pravdepodobne raz budú baviť na tom, ako si tancoval na dnešných párty.
O tom, že doba ide neuveriteľne dopredu, svedčí aj reportáž Českej televízie o veľkom tanečnom maratóne v Prahe. Ten sa konal 2. mája 1992 v Radiopaláci. Samotné podujatie oficiálne začalo už prvého mája - išlo totiž o jedinečnú súťaž.
Brutálna výhra
Česká televízia reportáž nakrúcala po tom, čo mali súťažiaci odtancovaných už takmer tridsaťdva hodín. O výhru však na parkete stále súťažila viac ako tretina ľudí. „Usporiadatelia zrýchľujú hudbu a sprísňujú pravidlá,” hovorí v príspevku redaktorka.
Súťaž nebola časovo nijako obmedzená a každý dúfal, že vydrží najdlhšie. A dávalo to zmysel - cena pre víťaza bola 100-tisíc korún. Medzi ďalšími cenami bola dovolenka v Grécku a Španielsku, fotoaparáty či spoločenské šaty.
Všetci súťažiaci boli pod stálym dohľadom porotcov, ktorí dávali pozor na to, aby sa nikto len tak neflákal. Aj keď samotná reportáž a tanečné pohyby boli poriadne bizarné, v komentároch nakoniec celý príbeh pokračoval.
Tancovala viac ako 100 hodín
„Tento diskomaratón vyhrala moja mamka, nič sa nedelilo, bol to dosť veľký záhul, klobúk dole pred ňou,” napísala jedna komentujúca, ktorá následne ochotne odpovedala na otázky ľudí.
Jej mama vydržala tancovať neuveriteľných 100 hodín a osem minút, pričom pauzy mali iba vtedy, ak chceli ísť na toaletu, napiť sa alebo niečo rýchlo zjesť. Veľmi dobre si ju pamätám. „Bola neskutočná. Ja som tam bola, nešlo ich unaviť. Zostalo nás už len pár, a keď ma po 53. hodine odviezli rovno na sálu s kolenom, tak si pamätám, že som sa po operácii prebudila a oni stále tancovali. Vtedy som si hovorila, tak to už to musí vyhrať,” komentovala ďalšia žena.
Ďalšia dodala: „Bolo to naozaj dávno, Mala som pätnásť a bola som sa tam s mamkou ako divák pozrieť. Teraz sa tomu smejeme, ale v tom čase to bol zážitok, plný emócií a eufórie.” Len dodáme, že za výhru 100-tisíc korún človek v tom čase mohol kúpiť byt - a pokiaľ nerátame Prahu, tak by mu zrejme vydalo aj na dva.
