História si pamätá mnoho Slovákov, ktorí opustili rodnú zem a vydali sa do zahraničia, kde napísali príbehy, ktoré pokojne stoja aj za hollywoodske spracovanie. Doma na nich však často zabúdame. To je aj prípad Arthura Fleischmanna, ktorému sa podarilo spojiť dokopy kráľovnú Alžbetu II. a režiséra Stanleyho Kubricka.
Narodil sa v roku 1896 v Bratislave, vtedy známej ešte ako Pressburg. Najprv vyštudoval medicínu v Budapešti a Prahe, no lákalo ho to umeleckým smerom. Začal preto venovať sochárstvu a podarilo sa mu získať štipendium na Majstrovskej sochárskej škole na Akadémii výtvarných umení vo Viedni.
Odchod do zahraničia
V roku 1937 sa rozhodol opustiť Európu a na rozdiel od mnohých iných si to nenamieril do Spojených štátov, ale do Južnej Afriky a Zanzibaru. Dva roky potom strávil na Bali, kde s podporou holandského koloniálneho misionára konvertoval z rodného judaizmu na katolicizmus.
Práve rôzne formy tradičných balijských tanečníkov sa stali celoživotným vplyvom na Fleischmannovu tvorbu. Následne musel utiecť pred japonskou okupáciou do Austrálie, kde sa stal hlavnou osobnosťou prestížnej skupiny Merioola, ktorá bola pomenovaná po jeho dome na predmestí Sydney.
Bol zvolený za člena Spoločnosti umelcov v Sydney, kde ho preslávili portréty tých najprominentnejších Austrálčanov. Medzi jeho dve najznámejšie diela z tohto obdobia patrí pamätník stromu prianí v Royal Botanic Gardens v Sydney a bronzové dvere na Mitchellovom krídle Štátnej knižnice Nového Južného Walesu.
Umelec v Londýne
V roku 1948 sa Fleischmann vrátil do Európy. Zakotvil v Londýne, kde sa o jedenásť rokov neskôr oženil s manželkou Joy. V roku 1961 sa im narodil syn Dominique, z ktorého sa neskôr stal fotograf. Aj tu vytvoril sochy najslávnejších osobností tej doby, napríklad jeho busta herca Trevora Howarda je v zbierke Národnej galérie portrétov.
Čo však Fleishmanna v kariére ovplyvnilo najviac, bolo plexisklo v sochárstve. Vytvoril gigantické dielo pre loď spoločnosti Pacific Steam Navigation Company či fontánu s názvom Harmónia a pokrok pre britský pavilón na výstave Expo v japonskej Osake v roku 1970.
Keď britská kráľovná Alžbeta II. v roku 1977 oslavovala 25. výročie svojho nástupu na trón, umelec dostal ponuku vytvoriť plastiku ako dar pre panovníčku, píše sa v príspevku Múzea mesta Bratislavy.
Vesmírna odysea pre kráľovnú
„V priebehu niekoľkých mesiacov vyhotovil monumentálne dielo s názvom Krištáľová koruna strieborného jubilea, vytesané z najväčšieho bloku akrylu – plexiskla, aký sa kedy podarilo vytvoriť.”
Celé dielo má hmotnosť dve tony a najzaujímavejšie je, že pôvodne vôbec nemalo skončiť v rukách kráľovnej. Použiť ho chcel Stanley Kubrick v jednom z najslávnejších filmov kinematografie - 2001 (Vesmírna odysea). Nakoniec ho však odmietol v prospech kúsku vyrobeného z čierneho čadiča.
„Obrovský reliéf s motívom kráľovskej koruny, z ktorej vychádzajú radiálne slnečné lúče, Fleischmann osobne daroval Alžbete II., ktorá ho aj slávnostne odhalila 5. júna 1977. Dielo sa dodnes nachádza v St Katharine Docks, je umiestnené na priečelí londýnskeho Tower Hotel v blízkosti Tower Bridge,” píše v príspevku bratislavské múzeum.
Zomrel na dovolenke
Fleischmann je okrem iného jediným umelcom, ktorý za života vytesal štyroch pápežov. Vytvoril aj Tryptych posvätného ruženca, ktorý sa nachádza vo Westminsterskej katedrále, najväčšom katolíckom kostole v celom Anglicku.
Jeho posledným dielom bola vodná socha z plexiskla, ktorá bola poctou k objavu DNA. Nachádza sa v Štátnej knižnici Nového Južného Walesu v Austrálii.
Arthur Fleischmann zomrel 2. marca 1990 vo veku 93 rokov na dovolenke na Tenerife na Kanárskych ostrovoch. Jeho dielo a život mapuje Múzeum Arthura Fleischmanna v Bratislave, ktoré nedávno oslávilo 20. výročie od svojho vzniku.
