Katka Hutyrová sa v oblasti ekológie a udržateľnosti inšpirovala v živote aj vlastnou babkou. Jednoduchosť, pokora, šetrnosť a vzťah k prírode boli tým, vďaka čomu sa rozhodla zariskovať v slovenskom podnikateľskom prostredí a spoluzaložiť azda najpopulárnejší sekáč na Slovensku.
Ako si spomína na svoje prvé strety s udržateľnosťou a čo si myslí o terajších krokoch veľkých odevných spoločností, ktoré sa bijú do pŕs, ako robia pre ekológiu maximum? Dočítaš sa v rozhovore s Katarínou Hutyrovou, zakladateľkou a spolumajiteľkou second handu NOSENE, držiteľkou ocenenia Forbes 30 pod 30, a dvojnásobnou laureátkou ocenenia ViaBona.
Čo pre teba znamená slovo udržateľnosť?
Ten pojem pre mňa znamená skôr uvedomelosť. Ku každej oblasti môžeme pristupovať uvedomelo a tak činiť kroky, ktoré spravia z nášho okolia ekologickejšie miesto. Uvedomelo si môžeme vyberať ako sa budeme stravovať, čo si kúpime a koho podporíme, ako sa budeme správať k ľuďom, ktorí sú okolo nás. A týmto spôsobom sa dostaneme k udržateľnosti, pretože keď si uvedomíme, čo je pre náš život naozaj podstatné – že nepotrebujeme vždy najnovšie šaty z kolekcie fast fashion reťazca alebo sa rozhodneme v stravovaní dať časť priestoru rastlinnej strave, zistíme, že vieme žiť každý deň udržateľnejšie.
Bola si od malička vedená k uvedomelému, ekologickému životu?
Nenazvala by som to cielene vedená. Skôr som ako dieťa trávila veľa času s babkou v prírode. Pamätám si ako sme väčšinu prázdnin trávili striedavo u babiek v meste a na dedine. Chodili sme do lesa zbierať čučoriedky a bylinky. Starali sa o malé sliepky alebo pomáhali na záhrade. Myslím, že som bola vedená bežnou cestou slušnosti – nehádzať odpadky do prírody, zbierať ich keď ich nájdem na chodníku. Toto vo mne vybudovalo základ, na ktorom som neskôr pri dospievaní stavala a chcela zmeniť svoj dosah na prírodu a životné prostredie.
Založila si second hand NOSENE, ako vznikla táto myšlienka?
Spoločne s Jakubom Ptačinom sme rozpracovali štartovaciu ideu na voňavý second-hand s pekným oblečením. Povedala som si – a prečo to nevyskúšať? Poďme. Vyskúšali sme to najmä s myšlienkou priniesť nový uhol pohľadu na nakupovanie noseného oblečenia. Napadlo nám, že možno podobných ľudí ako som ja presvedčíme, že second hand nie je nič zlé. V tom období som sa skúšala latentne vracať k second handom. Nechcelo sa mi tam však hrabať a bola som skôr bežným fast fashion spotrebiteľom.
V detstve moja babka chodila do second handov, vtedy sme to volali hrabárne. Vyhrabala tam väčšinou zaujímavé veci, ako vtedy pre mňa ikonicku červenú mikinu so zajacom Bugs Bunny. Ako dieťa som však mala predsudky, že to tam smrdí a časom som tam s ňou preto nechodievala. Jakub sa po čase zostal venovať svojim aktivitám a spolu s investorkou sme posunuli NOSENE tam, kde je dnes a verím, že ho posunieme postupne ešte oveľa ďalej.
V čom sa líši second hand NOSENE od iných second handov?
Prinášame zákazníkom možnosť nakupovať voňavé oblečenie s príbehom, ktoré už niekto iný nechcel. Stretávame sa často s otázkou, či naozaj toto oblečenie niekto nosil – poctivo ho selektujeme a čistíme tak, aby bolo pekné a sami sme si ho obliekli. Zároveň posúvame NOSENE na miesto, kde nájdeš aj iné alternatívy do svojho života. Či sú to lokálne tenisky, ktoré sú vyrobené na Slovensku a z kvalitných materiálov.
Prírodná a dekoratívna kozmetika či upcyklovaná dámska kolekcia, v ktorej pretvárame košele či zvyškové materiály na nové modely. Snažíme sa denne posúvať ekológiu a pohľad na sustainable spôsob života takou cestou, aby sme ti zjednodušili prechod k ekologickým alternatívam vo všetkých oblastiach počas bežných dní.
Ako vyzerá proces, keď vám niekto odovzdá svoje oblečenie, čo sa s ním potom deje?
Keď k nám prinesieš svoje oblečenie, vytriedime ho podľa jeho stavu. Ak je použiteľné – po vyčistení putuje do predajne alebo e-shopu, kde sa mu snažíme nájsť nový domov. Ak je v poriadku avšak pre nás nepoužiteľné a rôzne neziskové organizácie či občianské združenia potrebujú naozaj použiteľné oblečenie, posunieme ho k nim.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
V prípade, že je nepoužiteľné, poškodené alebo už vieme, že strih, materiál už nič nezachráni – putuje na recykláciu a vyrába sa z neho ďalší materiál – buď výplne do autosedačiek, rôzne zatepľovacie materiály do stavebného priemyslu. Pre nás daná fabrika vyrába materiál, z ktorého následne šijeme ďalšie produkty akými sú obaly na notebooky či tašky. V prípade napríklad pánskych košieľ či zvyškového materiálu ich prešívame a vytvárame vlastnú líniu upcyklovanej kolekcie.
Ako to vyzerá v tvojom šatníku?
Snažím sa nehromadiť si oblečenie a mať ho iba toľko, koľko mám vešiakov. Mimo športového oblečenia mám všetky veci zavesené. Ak niečo do šatníka doplním, niečo z neho ide von. Naučila som sa časom odolávať oblečeniu, ktoré na mňa číha odvšadiaľ dennodenne a veru bol to boj. Prešla som si prerodom od bezhlavého nakupovania, cez úplný detox až po to, kedy som zvažovala, čo do šatníka zaradím a čo nie.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Naučila som sa pravidlo, pokiaľ si túto vec oblečiem hneď zajtra a minimálne dvadsaťkrát, potom si ju do šatníka zaradím. A ak si niečo neoblečiem počas druhej sezóny ani raz – ide to preč. Som v tomto rázna, avšak vnútorné boje zažívam stále rovnako. Niekedy sa aj mne ťažko lúči s peknými vecami, vtedy si však predstavím inú ženu, ktorá kráča po ulici v danej košeli či šatách a tieto veci, ktoré mne visia nepoužité v skrini robia radosť a nosia sa u niekoho iného, kto ich využije lepšie. Ak sa pýtaš na štýl, baví ma minimalizmus a s farbami to veľmi nepreháňam.
Do akej miery podľa teba záleží na krokoch jednotlivca v starostlivosti o našu planétu?
Na planéte žijeme ako spoločnosť a preto záleží na každom z nás ako sa k našej spotrebe postavíme. Z pohľadu jednotlivca môže vyzerať naše ekologické rozhodnutie ako nevýznamné, keď sa naň pozrieme v násobných počtoch, zrazu môžeme vidieť dosah nášho konania vo väčšom merítku.
Celková starostlivosť je však ,,na pleciach“ všetkých. Dôležitú úlohu zohrávajú veľké firmy a štáty všeobecne, ktoré dokážu zapracovaním z pohľadu malých krokov dosiahnúť veľký efekt. Ako napríklad zmena použitých obalových materiálov, prípadne zaradenie rastlinných verzií do menu a mnoho ďalších ,,drobných“ krokov. Stretla som sa napríklad s množstvom odsudzujúcich komentárov k postoju McDonalds a ich rastlinných alternatív k hamburgerom.
Nezastávam názor, že musíme úplne vyradiť mäso či živočíšne produkty (povedzme si úprimne, nikdy nepresvedčíme celú planétu k zmene stravovacích návykov), keď ich však obmedzíme už aj tento krok bude mať dosah na to, aby živočíšny priemysel nedrancoval napríklad Amazonsky prales, ktorý je klčovaný a vypaľovaný aj preto, aby bol priestor na chov dobytka alebo surovín na ich stravovanie.
Preto ak fast food reťazec, ktorého zákazníci sa nezmenia, prípadne sa zmenia iba veľmi v malom merítku zaradí do svojej ponuky jedlo, ktoré im priblíži rastlinné stravovanie, považujem to za pozitívny krok. Rovnako tak zapracovanie na zmenách vo fungovaní, bez ktorých sa významné zmeny neudejú. Bolo by naivné myslieť si, že sa vrátime do čias spred priemyselnej revolúcie a všetci budeme farmarčiť či necestovať.
Dnes je otázkou ako náš zjednodušený život môžeme nastaviť tak, aby bol ekologickejší. Ak vymyslíme namiesto ropy napríklad palivo z obnoviteľných zdrojov, ktoré dokáže dostatočne pokryť dopyt a nevydrancujeme pritom našu prírodu, považujem to za správny krok. Všetko má svoju cenu a daň, aj naše žitie, je však našou úlohou vedieť a chcieť zmeniť naše návyky tak, aby boli ekologickejšie.
Aké kroky pre planétu robíš ty?
Snažím sa viesť NOSENE aj vnútorne cestou udržateľnosti – nech zbytočne neplytváme energiami, vodou, triedime odpad, využijeme všetky možnosti aké nám materiály ponúkajú. V súkromí sa snažím správne separovať, používam ekologické čistiace prostriedky, prírodnú kozmetiku. Snažím sa veci robiť aj v súkromí tak, aby som svojou trochou nevytvárala k vyššiu ekologickú stopu aká je potrebná.
Šatník mám z 95 % vyskladaný z NOSENE a stravujem sa bez mäsa či vegánsky, nikoho sa však svojim nastavením nesnažím terorizovať a skôr idem cestou príkladov. Sama robím stále chyby, nie som v žiadnom prípade a ani sa nesnažím byť stopercentná. Som si vedomá svojich chýb, robím však toľko, koľko je v mojich silách a v oblastiach, v ktorých môžem niečo zmeniť alebo ovplyvniť. Snažím sa žiť bežný život tak, aby som nevytvárala zbytočný odpad. Čo nepotrebujem si nekupujem len pre pocit nadšenia alebo radosti.
Máš ešte nádej, že zvrátime spoločne ekologickú a klimatickú katastrofu?
Kde je vôľa, tam je zväčša cesta. Nie je otázkou či ju zvrátime, na mieste je teraz otázka v akom rozsahu sa nám podarí túto pohromu zvrátiť a zachovať či obnoviť životné prostredie ako-tak aby sme si mohli o 40 rokov povedať, že sme sa na to nevykašľali. Sama sa občas zamyslím, čo raz poviem svojim deťom ak sa ma budú pýtať otázku, prečo je klíma v takom stave v akom je, a či sme nemohli spraviť viac. Každý krok sa počíta a tak možno naivne verím, že keď každý z nás ten prvý a za ním ďalšie spraví, podaria sa nám väčšie veci, ako si vieme predstaviť.
