Je to ako začarovaný kruh. Deje sa to krok po kroku a signály sú vágne. Človek, ktorý je obeťou gaslightingu, postupne pod vplyvom partnera spochybňuje svoje pocity, úsudok, vnímanie a realitu. Môže to dospieť do bodu, že si myslí, že prišiel o "rozum". Gaslighting je nebezpečná forma manipulácie, ktorú je niekedy ťažké rozpoznať.
Gaslighter dokáže tak šikovne manipulovať, že aj okolie obete verí viac jemu, ako obeti.
Psychológ Martin Takáč z platformy ksebe.sk hovorí o gaslightingu, jednej z foriem manipulácie, ktorú je ťažké rozpoznať. Ale deje sa, a niekedy ani nevieme, že sme jej súčasťou.
Čo je vlastne gaslighting?
Názov je odvodený od filmu, v ktorom chlap manipuloval svoju partnerku pomocou plynovej lampičky. Menil okolie, aby ju prinútil myslieť si, že s ňou niečo nie je v poriadku. Presne o to totiž v gaslightingu ide. Samotný názov to dobre vystihuje. Pretože je to pomalé menenie intenzity vzťahu presne tak, ako sa pomaly mení plynová lampa.
Partner alebo partnerka chcú toho druhého prinútiť myslieť si, že stráca schopnosť rozumného úsudku, presviedča ho, že veci sa nestali, ako si to druhý pamätá. Je to citové manipulovanie aj manipulovanie s okolím. Gaslighting postupne narúša vnútornú integritu človeka a presvedčenie o vlastnej rozumnosti.
Tento cudzí pojem patrí do škatuľky manipulácie. Gaslighting má tajomnejšiu príchuť, lebo nejde vyslovene o nejaké fyzické týranie. Nevidno ho a dokonca gaslighter to dokáže robiť tak šikovne, že aj okolie obete verí viac jemu, ako samotnej obeti. Veľmi ťažko sa to rieši, lebo tej obeti už nikto neverí.
Prečo to manipulátor robí, čo tým chce dosiahnuť?
Gaslighting neznamená, že občas niekomu poviem nejakú vetu. Ide o systematické postupovanie. Je to väčšinou príznačné pre poruchy osobnosti, napríklad narcistickej poruchy osobnosti. Ale nie je to tak, že každý s poruchou osobnosti teraz vykonáva gaslighting.
Cieľov a dôvodov môže byť mnoho. Takýto človek má vnútornú potrebu partnera ovládať. Je to jednoduchšie, keď ho presvedčí, že nie je racionálny a nevie sa sám dobre rozhodovať, či rozmýšľať v súvislostiach. Ďalej to môže byť emocionálna nadradenosť, rovnako to môže byť majetkový úžitok. Sú prípady, kedy gaslighting viedol k tomu, že obeť si prestala natoľko dôverovať, že majetkové pomery zverila partnerovi, lebo si nebola istá, či niečo zaplatila, či dobre vedie účty alebo svoj podnik.
Hoci ste to načrtli, ale ako sa môže obeť vtedy cítiť? Ako sa vlastne vyvíja celý ten proces až do bodu, že si obeť prestane úplne dôverovať?
Tak, ako každý vzťah, tak aj gaslighting má fázy. Na začiatku to môže byť veľmi príjemné. Keď pracuje zamilovanosť, chyby partnerov sú prehliadané. Aj budúca obeť gaslightingu si nevšíma varovné signály, ktoré prichádzajú. Zostáva v tom vzťahu. Ak je partner schopný manipulátor, tak si ju obaľuje do bavlnky a čím ďalej, tým ťažšie je pre obeť vzťah opustiť. Je to podobné ako pri štokholmskom syndróme, kedy obete násilia majú problém opustiť partnera. Aj pri gaslightingu, najmä ak má manipulátor narcistickú poruchu, si veľmi dobre potrpí na to, ako pôsobí na svoje okolie, takže obeť nemá pocit, že žije s manipulátorom, ktorý nemá úplne najférovejšie ciele.
Gaslighter sa snaží presvedčiť obeť o svojej úprimnosti a o tom, aby mu dôverovala. Fázy sú veľmi podobné ako pri bežnom vzťahu, len fáza ukončenia býva veľmi náročná, lebo manipulátor zvykne využívať veľmi sofistikované taktiky, aby si partnera udržal.
Sú aj takí manipulátori, ktorí si nie sú vedomí, že ich správanie je manipuláciou?
Je to dobrá otázka aj na samotného manipulátora. Môže to byť jeden alebo druhý scenár, alebo to môže byť kombinované, že niečo si manipulátor uvedomuje a niečo nie. Pre niektoré poruchy osobnosti je typická nižšia empatia, sú naozaj sami pre seba centrum diania a ťažko sa im mení pohľad. Je to ich celoživotný prístup, a preto je pre nich prirodzené používať aj manipulatívny prístup.
Ale je to veľmi individuálne. Keď si to niektorí manipulátori s poruchou uvedomujú, napríklad keď majú spätnú väzbu od okolia alebo chodia na terapie, tak to zvyknú mať dobre skompenzované. Avšak nechcem, aby to vyznelo, že ľudia, ktorí majú poruchu osobnosti, sú automaticky manipulátori a z plnohodnotného vzťahu diskvalifikovaní. Aj poruchy osobnosti môžu mať rôznu škálu, môžu byť rôzne silné a líši sa aj samotná práca človeka so svojou poruchou. Ak si to uvedomuje, či už trpí poruchou alebo nie, môže na tom zapracovať, najmä keď im to ich partner naznačí úplne na začiatku, keď zachytí varovné signály a ukáže svoje hranice.
Keď niekto rozpozná, že jeho partner používa niektorý zo znakov gaslightingu, ako zistí, či ide priamo o gaslighting?
Je to zložité. V každom vzťahu funguje trocha iný jazyk v tom, čo si partneri môžu dovoliť a čo nie. Tie znaky sú niekedy vágne, ale záleží na ich intenzite a ako často sa opakujú. Skôr to vedia povedať iní ľudia – napríklad dobrý priateľ, ktorý vie porovnať, ako sa človek správal predtým, keď ešte nebol vo vzťahu a ako sa správa teraz. Či mu rozpráva o trápení sa alebo o radosti zo vzťahu. Dá sa to zistiť aj sám na sebe. Je dobré zisťovať vlastné pocity, ako sa cítim vo vzťahu, aké pocity vo mne vyvolávajú partnerove vety, myšlienky. Sedenia vediem pomocou metód kognitívno behaviorálnej terapie. Môj prístup spočíva v evidencii problémov, krokov a cieľov a v spisovaní si pre a proti. Keď to človek vidí napísané, aj sám vie, kde sú jeho hranice, cez ktoré partnera nechce pustiť. Keď sa ich partner snaží neustále prekročiť, vidím, že tam čosi nie je v poriadku.
Existuje aj zopár vnútorných signálov, ktoré môže človek sám na sebe pocítiť a ktoré ho môžu priviesť k tomu, aby vzťah preskúmal. Napríklad, keď spochybňuje svoje pocity a svoju realitu ako takú, keď spochybňuje vlastný úsudok a vnímanie, keď sa cíti zraniteľný alebo osamotený a bezmocný v tom vzťahu. Keď sme zo seba veľmi a často sklamaní, z toho kým bol človek predtým a kým je dnes. Človek sa začína obávať, či mu niečo nie je, ako keby strácal kontakt nielen so vzťahovou realitou, ale aj bežnou. Myslí dopredu na to, že sklame partnera, keď niečo robí. Vtedy je tam dôvodný predpoklad na preskúmanie, či sa partner nepokúša o gaslighting.
Ako partnerovi naznačiť, že sa pokúša o gaslighting? Ako taký človek môže reagovať?
Je veľmi dobre prísť za druhým pri prvých náznakoch a povedať mu to. Treba si určiť hranice veľmi jasne. Možno pre samotného partnera je to vzťahový problém. Je manipulatívny a sám seba sa pýta, prečo mu vzťahy nevychádzajú a prečo partner alebo partnerka od neho stále utečie. Ľuďom zvykne pomôcť, keď vedia, aké sú vo vzťahu hranice a kde sa môžu pohybovať. Je to veľmi ozdravné a môže to potlačiť gaslighting.
Mali ste vo vlastnej praxi prípady gaslightingu, v ktorých sa to podarilo vyriešiť?
Áno, spomínam si na zopár prípadov. Spisovali sme si pre a proti, trénovali sme role play, postupne sme zisťovali, kde je problém. Vždy som pracoval iba s jedným z partnerov. Spomínam si na prípad, kedy sme robili evidenciu.
Napríklad klient si ofotil screenshot účtov, ako boli v byte poukladané veci a keď sa vrátil, boli inak. Nahral si rozhovor s partnerom a vedel mu to dať ako dôkaz, že niečo povedal alebo nepovedal. Ide o to, aby si človek začal veriť, že vníma realitu.
Vyskytuje sa gaslighting aj mimo partnerských vzťahov, napríklad v práci?
Áno, aj v práci, rodinných vzťahoch, medzi priateľmi. Viacerí z nás máme skúsenosť s manipulatívnejším kamarátom, ktorý si vie presadiť svoje na úkor pocitov svojich priateľov. V priateľstvách to väčšinou nie je také zraňujúce, lebo s nimi nebývame na jednom mieste. Keď sa to deje s rodinou, je to veľmi vážna vec. Sú to ťažké veci s ambivalentnou väzbou medzi rodičmi a dieťaťom, kde si ten rodič nevie vytvoriť s dieťaťom bezpečnú vzťahovú väzbu. Ale skôr by som nehovoril o gaslightingu, ale traumatizujúcom detstve.
Kto býva najčastejšou obeťou gaslightingu?
Nemusí to byť iba človek s nízkym sebavedomím. Myslím si, že nie je rozdiel ani medzi pohlaviami a môže sa to stať aj sebavedomému mužovi, ale tí chodia s týmto problémom na terapie menej často. Ak je to asertívnejšia a sebavedomejšia osobnosť, je aj schopnejšia z toho vzťahu odísť, keď je to potrebné. Môže sa to stať každému, ale skôr by som hovoril o životnej fáze, kedy je človek zraniteľnejší a ľahšie podľahne manipulatívnemu vzťahu, napríklad keď sa hľadá, hľadá zmysel života či životnú lásku.
Je lepšie riešiť gaslighting individuálne?
Je to komplexná a široká téma, je veľmi dobre to riešiť individuálne s klientom, často sú partneri pod tlakom, vo veľkej neistote. V takých situáciách nie je na škodu poradiť sa s niekým nezainteresovaným, možno s niekým z rodiny, dobrým priateľom, ale aj profesionálom, napríklad aj na platforme ksebe. Sme prístupní online.
